Balassa M. Iván: A parasztház története a Felföldön (Miskolc, 1994)
ÖSSZEGEZÉS
História macfarského ludového domu v severovychodnej oblasti Karpatskej kotliny (resume) Kniha sa zaoberá skoro tisícroCnym vyvojom obytného domu Macíarov zijúcich v severnej, severovychodnej oblasti Karpatskej kotliny. Skúmanú oblast'tvoria predovsetkym zupy Nógrád, Heves, Borsod-Abaúj-Zemplén, v sirsom pojme oblast' siaha od rieky Ipel', prípadne od Hrona do vychodného a severného územia jazykovej hranice. Juznú hranicu mozno ohranicït' Ciarou od ohybu Dunája po sutok riek Zagyva a Galga az po Tisu, odkial' uz táto rieka dokresluje hranicu vyskumu. Dobové hranice sú tiez siroké, vychodiskom je IX. storoíie, objavenie sa Macíarov v Karpatskej kotline, a na druhej strane dnesok alebo aspoii nedávna minulost'(okoló roku 1910), obdobie zanikania tradicného ludového stavitel'stva. Kniha skúma históriu obytného domu danej oblasti tak, ze po historickom úvode opisuje viae stároöí trvajúci vyvin charakteristickych vlastností budov, ako sú pódorysné usporiadanie, materiály a konstrukcia stien, formovanie sa krovu a ohniska. To nám umoznilo Co najpruinejsie sa prispôsobit'k pramenom, ktoré v róznych dobách charakterizuje primárnost' róznych disciplín, cíalej nám umoznilo urobit' podrobnú analyzu jednotlivych javov, z hladiska jazykovednych poznatkov. Na konci práce sa nachádza zviazanie nití beziacich paralelne vedl'a seba, cize na zviazanie tych príznaeností, o ktorych sme hovorili zvlásf, dochádzame k absolútnemu dobovému súhrnu skoro tisícrocného vyvinu macfarskych ludovych domov danej oblasti. * Madari pred príchodom do Karpatskej kotliny v IX-om storoőí v juhoukrajinskych oblastiach zili v takych spoloőensko-ekonomickych podmienkach, ktoré sa môzu charakterizovat' ako polonomádne. Öast' tychto ludí uz mohla byt' usadená, oni stavali pevné obytné domy. Vyvoj, ktory sa dá sledovat' v objavenych archeologickych nálezoch danej oblasti pochodil aj lud partiaci k druhej dobovej vine stahovanie sa národov (Madari), vecí len takto sá dá vysvetlit', ze presne taky isty vyvinovy stupen jednopriestorového obytného domu sa dá registrovat' v Karpatskej kotline po príchode novej íudnatosti, do akého stupöa dochádzalo do konca zotrvania Macíarov v juhoukrajinskej oblasti, a mózeme k tomu pridat', ze ako aj tu zijúca riedka - predovsetkym slovanská - íudnatost' stavala pre seba. Obytné domy ojedinele z IX-ho, vo vaősom poőte z nasledujúcich stárocí na územiach obsadenych Macíarmi - centrálne, vaősinou rovinné oblasti Karpatskej kotliny - sú jednopriestorové. Prípadne (oblastné, etnické?) rozdiely medzi nimi este jasne nevidíme, mnohí sú, ktorí spochybnujú existenciu tychto rozdielov. Ojedinele údaje na pouzívanie stanu/jurty z XII-XIII-ho storocia naznaöujú skór spolocenské, nez oblastné, etnické rozdiely. Obytné domy sú vyhíbné do zeme, ich stena je stena jamy (len zriedka je vystlaná inymi látkami), v prostriedku dvoch kratsích strán obdíznikového pódorysu obyőajne sa nájdu stopy sóch. Vchod je na dlhsej, obyőajne juznej strane. Na náprotivnej strane, väcsinou v pravom kúte, sa nachádza ohnisko, ktoré je dlabané do steny jamy, alebo kryté ohnisko, Cize pec, stavaná do kúta.
