Viga Gyula: Árucsere és migráció Észak-Magyarországon (Miskolc, 1990)

VYMENA TOVARU A MIGRÁCIA V SEVEROVYCHODNOM UHORSKU (Resume)

ktoré vymienal za obilie a iné potraviny. Popri cerstvom ovocí sa zavse obchodovalo aj s rôznym susenym ovocím a lekvárom. Vo verkom sa obchodovalo aj s inymi druhmi potravín. Niektoré znamenali svojrázne marky a dostali sa do vzdialenych krajov (kosická sunka, debrecínska slanina, liptovská bryndza atd.). Vyledkom intenzívnej záhradnej kultúry jednotlivych oblastí, dedinskych skupín, do obehu sa dostali taktiez svojrázne produkty (hortské a csányske melóny, sajavská kapusta atd.). V porovnaní s nimi hustú sief základnych potravín v potravinárskom obchode tvorí predaj na miestnych trhoch (mlieko, hydina, vajcia, rôzne produkty). Tieto slúzia vácsinou vymene tovaru a vyrovnaniu malych oblastí. Druhá veíká zlozka tej to kapitoly sa zaoberá obchodom so zlvocíchmi, Stav dobytka tvorí mobilnú casf roînickych gazdovstiev, ale popri hospodárskom úzitku, návsteva jarmokov na dobytok je zároven súcasfou rolníckej mentality. Okrem toho, ze vácsina rofníckych hospodárstiev sa snazila zapojif podfa svojho majetkového stavu do tovarovej vyroby chovu dobytka, vo viacerych castiach skúmanej oblasti celé skupiny dedín zili z prostredkovania obehodu s dobytkom. Ako priekupníci, honci dopravovali dobytok kúpeny na Dolnej zemi na jarmoky v Hornom Uhorsku. Popri intenzívnom obehodovaní s hovädzym dobytkom - v rolníckej praxi - menej vyznamnym sa pozdáva obehod s konmi, ale vo vel'kom sa obchodovalo aj s csípanymi. Z Dolnej zeme znacny bol aj obrat s oveami do Horného Uhorska. Kapitola strucne opisuje aj príznacnosti obehodu s kozou a vlnou. IV. Stvrtá kapitola knihy sa zaoberá formami vymeny tovaru a s jej sprostredkovateími. Hoci sa vo svojich úsudkoch opiera predovsetkym na národopisné údaje, uvádza, ze rolnícky obehod minulého storocia je v mnohych vzf ahoch pokracovatelom stredovekej poddansko-rolníckej vymeny produktov. Usudzuje, ze v Uhorsku od. 14.-15. storocia, po vytvorení mestskej siete a siete pornych mesteciek je del'ba práce medzi jednotlivymi oblasfami, resp. spoluúcinkovanie rôznych prispôsobovacich foriem v mnohom vzfahu kontinuálna. Podobnú kontuniutu vykazuje aj celková struktúra jarmocnyeh a trhovych obvodov resp. vymeny tovaru. Oslobodenie poddanstva samozrejme podstatne zmenilo právne rámce vlastníctva a tym aj moznosti obehodu. Burzoázny vyvoj znamenal potom silnú diferenciáciu, predsa vsak v mnohych vzf ahoch sa dajú vykázaf archaické formy cinnosti a ich charakteristické usporiadanie v strukture spolocenskej a regionálnej del'by práce. Obchodné formy majú vácsinou bohatú minulosf. Typy vyrobkov, tradície jednotlivcov a skupín zúcastnenych vo vymene tovaru, neprestajné prispôsobovanie sa a rôzne ekonomické vyzvy ovplyvnovali formy vymeny. Mnohorakosf, mnohostrannosf, rozmanité formy sú príznacné na kazdom stupni tovarovej vyroby a nemáme dôvod predpokladaf meravé, némenné, len tradíciami vymedzené styky vo vymene tovaru. Medzi rôznymi formami vymeny tovaru existuje svojrázna súvislosf, ktorá odzrkadfuje charakteristické zlozky teritoriálnvch stykov, ako aj spolocenskej a regionálne deíby práce. Stúdium eviduje organizované a neorganizované formy vymeny tovaru. Konstatuje, ze v skúmanom régióné najvyznamnejsou formou tradicného obehodu sú jarmoky, ktoré sú hlavnym dejiskom hospodárskych stykov poïnohospodàrskych a remeselníckych etnickych skupín. Medzi zemepisnou polohou, charakteristickymi vyrobkami a rocnym rezimom jarmokov jednotlivych lokalít sa dá vykázaf svojrázny funkeny system stykov. Práca podrobne uvádza funkciu a formy trhov, ako i úlohu rôznych predajní. Druhá casf kapitoly skúma cinnosf rôznych putovnych predavacov s osobitnym zretel'om na ich hospodársku sprostredkovaciu cinnosf medzi severnou casfou Uhorska a Madarskou dolnou zemou. Strucne zhrnuje cinnosf vandrujúcich s rôznym tovarom, poukáze na ich etnické zlozenie ako i na to, ze jednotlivé typy predmetov, druhy nástrojov aj vo svojom názve chránia pamiatku národnosti ich vyrobcov resp. predavacov.