Viga Gyula: Árucsere és migráció Észak-Magyarországon (Miskolc, 1990)

VYMENA TOVARU A MIGRÁCIA V SEVEROVYCHODNOM UHORSKU (Resume)

Posledná casf kapitoly uvádza priante a nepriam formy vymeny tovaru, poukázujec na to, ze medzi regiónmi s odlisnou danosfou dlho pretrvávali bezprostredné formy vymeny. Napokon sa docítame o cinnostipaserákov, ktorá je svojráznou „odpovedou" na skorsie harmonicky spoluúcinkujúcich, trianonskymi státnymi hranicami umele oddelenych oblastí a vyrobnych foriem. V. V piatej kapitole zvázku sú opísané rôzne formy prepravy, pomocou ktorej sa rozlicné produkty dostali k Tudom inych oblastí. Oboznamuje najmá cinnosf furmanov severného Uhorska, ktorí tvorili svojráznu sprostredkovatelskú vrstvu a zohrali dôlezitú úlohu vo vymene tovaru medzi regiónmi. Podfa historickych údajov z poddanstva sa uz v 17.-18. storocí vytvorila svojrázna spolocenská vrstva furmanov, ktorí sa vermi zavcasu specializovali na túto cinnosf, zabezpecujúcu pre nich znacnú nezávislosf. Na prepravu vefkého mnozstva tovaru sa zavse specializovali celé skupiny dedín. Osobitnú pozornosf si z nich zaslúzia furmani historického Gemera, ktorí vytvorili aj charakteristické formy odbornej „záujmovej ochrany". Furmani boli sprostredkovatelmi svojráznej dvojstrannej vymeny: na Dolnú zem vseobecne dopravovali drevo , rôzne nerastné materiály, resp. remeselnícke vyrobky a vymenou za ne dovázali potraviny. Povozníci stryoch-piatich furmanskych oblastí dopravovali tovar cez viae staníc na viacsto kilometrovú vzdialenosf. Furmancenie pôsobilo aj na vyvoj faznych zvierat a dopravnych prostnedkov. K dial'kovym fúram boli potrebné konské záprahy, pri nich v preprave tovaru v Karpatskej kotliny madarské vozy za stárocia zohrávali rozhodujúcu úlohu. Pre národopis je poucné skúmaf charakteristickú mentalitu furmanov. Furmani boli vácsinou svetaskúsení, casto ovládajúci viae jazykov a vseobecne informovanejsí od rofníkov. Ich spolocenské postavenie bolo vytycenym ciefom a svojráznym modelom pre rolníctvo, najmá pre jeho chudobnejsie vrstvy. Posledná casf kapitoly uvádza iné spôsoby prepravy. Opisuje vyznam vodnej prepravy, v prvom rade pltníctva, ktoré zastávalo dolezitú úlohu v hromadnej preprave tovaru medzi vzdialenymi oblasf ami. Strucne sa zmienuje o preprave nákladu zvieratmi, ktorá len na malom území Uhorska mala vyznamné tradície. Po tomto strucne zhrnuje formy prepravy ludskou silou, v com sa rozhodne rysujú regionálne typy. Autor na záver kapitoly zhrnuje národopisné ponaucenia z priebehu obehodnyeh ciest. VI. Siesta kapitola knihy skúma oblastné - historické formy migrácie pracovnych síi. Autor chápe periodickú migráciu prebytocnej pracovnej sily ako svojráznu formu deíby práce, hospodárskej spolupráce medzi regiónmi, príéinou coho sú v prvom rade zemepisno-ekologické cinitele: prebytocnú pracovnú silu vzniklú z relatívnej preludnenosti pahorkovitého - horského kraja prifahuje na pracovnú silu nárocné polnohospodárstvo rovinatého kraja. Formy a smery sú velmi rozmanité. Najviac sezónnych robotníkov si nárokuje zatva, pozvázanie obilia a získanie zrna (mlatba alebo tlacenie). Z Horného Uhorska prúdili pocas zatvy na nízinu - okrem Madarov - skupiny Rusinov a Slovákov; ich cinnosf sa dá od 15.-16. storocia dobre vykázaf. V 18.-19. storocí, hmotnou difereneovanosfou rolníckej vrstvy coraz viae vzrastá vrstva, ktorú malá rozloha pôdy nie je v stave uzivif a alebo jedinec, alebo jedna casf rodiny hl'adá sezónnu prácu v pol'nohospodárskych krajoch. V 19. storocí ktejto cinnosti pnibudnú nővé; obrábanie kultúrnych rastlín, najmá okopanín, a iné polhohospodárske práce; obdobie sezónnych prác sa postupne predlzi na cely polnohospodársky rok. Zo stolíc vypúsfajúcich sezónnych robotníkov koncom 19. a zaciatkom 20. storocia odehádza aj najviac vysf ahovalcov. (O mimoriadne velkom vyzname vplyvu migrácie robotníkov na formovanie vzdelanosti informuje posledná kapitola stúdie.) Osobitnú pozornosf si zasluhujú tí sezónni robotníci, ktorí sa podujímali na práce vo velkych vinorodyeh krajoch. Mimoriadna práenosf vinica - najmá pre svojrázny obrábací spôsob na Tokajskom podhorí - akumulovala znacné mnozstvo sezónnych robot-