Viga Gyula: Árucsere és migráció Észak-Magyarországon (Miskolc, 1990)

VYMENA TOVARU A MIGRÁCIA V SEVEROVYCHODNOM UHORSKU (Resume)

mienali na obilie a iné potraviny. Vápenári horskych krajov sa este aj zaciatkom 1960tych rokov objavovali aj v uliciach miest. Obchodovanie vo veFkom prebiehalo aj so solou, co bolo aj za feudalizmu administratívne prísne regulované. Doprava soli sa diala v prvom rade vodnou cestou Tisy. Zo sofnych skladov tiskych prístavov odvázali potom tento nepostrádatelny nerastnymateriál furmani. V priebehu minulych storocí bolo v Hornom Uhorsku viacsto kamenolomov rôzneho zlozenia. Tieto zamestnávali väcsiu-mensiu casf miestnych obyvatelov pri fazbe kamena, ale znacny bol vyznam aj tych centier, odkial do vzdialenych, na kamen chudobnych krajov dopravovali rôzne kamenárske vyrobky (mlynské kamene, náhrobné kamene, hranicné kamene atd.). Javom 20. storocia je obchodovanie s uhlím: uhlie, ako palivo, vermi pozde preniklo do rorníckych domácností. Hoci predaj fudovo-keramickych, hrnciarskych vyrobkov prezrádza v prvom rade svojráznosf obehodu s remeselníckymi vyrobkami, vo velkom závisel od prírodnych podmienok, od nálezísk hliny. Vyznamné lumciarske centra vznikli obyçajne na miestach vyskytu kvalitnej hliny a tak odpredaj hlinenych nádob bol charakteristickym odrazom aj regionálnej deíby práce. Obzvlásf príznacné je to napr. v prípade tradicného hrnciarstva Gemerskej stolice, ktoré - dôsledkom ohnovzdornej hliny-svojimi tenkostennymi aj k vareniu spôsobilymi vyrobkami - pravdepodobne uz od 13-14. storocia vo vel'kom zásobovalo lud Macfarskej dőlnej zeme. Okrem tych, samozrejme aj trhové obvody mnohych inych hrnciarskych centier prezrádzajú pozoruhodné detaily tradicného l'udového obehodu. Od 18. storocia, po vzniku centier manufaktúrneho priemyslu, vyznamné obchodovanie prebiehalo aj s ich vyrobkami. Stúdia podrobne uvádza vyrobky zeleziarstva, zeleznych húmrov (predovsetkym polnohospodárske nástroje), ktoré sa od miesta vyroby dostali aj na viacsto kilometrov. Rôzne typy nástrojov sa prispôsobovali aj k ekologickym podmienkam vzdialenych oblastí, splnajúc nároky tamojsích rolníkov (napr. rozsirenie rôznych motyk pnspôsobenych k pôdnym podmienkam). Vyznamné bolo ai obchodovanie s vyrobkami sklárskych manufaktúr. Posledná casf kapitoly vymenúva v prvom rade tie rozlicné, v prírode sa nachádzajúce materiály, ktoré pre lud jednotlivych oblastí alebo osád umoznili zapojif sa do* obehodu. Od liecivych vôd po vozové niazadlo, lesného ovocia po rohozky, trstiny a prúty na pletenie kosiarov, od pijavíc po zbieranie hub, fazko by bolo aj vymenovaf vsetky „artikle" ktoré tvorili súcasf Fudového obehodu. III. Tretia kapitola stúdie sa zaoberá vymenou pol'nohospodárskych produktov, resp. potravín získanych ich spracovaním. Podobne ako v inom vzfahu, aj za jednotlivymi produktami badaf svojráznu, lokálnu vyrobnú organizovanosf a system stykov. Obzvlásf vo vel'kom sa obchodovalo s obilninami, ktroych podiel - postupujúc od rovinatého kraj a po pahorkovité - horské kraj e - postupne klesal. Medzi úrodnou rovinatou oblasfou a Horniakmi svojrázne prechodné a vyrovnávajúce pásmo zastupovalo územie Severného stredohoria, ktoré tiez casto bolo odkázané na dovoz, inokedy zasa obilie „exportovalo". Charakteristickú oblasf tradicnej vymeny tovaru tvorí obehod s vínom. V skúmanom régióné osobitny vyznam malo predovsetkym víno Tokajského podhoria, ktoré od 16. storocia je sucasfou intenzívneho medzinárodného obehodu. Mensí je síce vyznam, ale vo vymene tovaru s Dolnou zemou nie je zanedbatelné ani obchodovanie s vínom Podhoria Matry a Bukovych hör. V tradicnej vymene tovaru svojrázne miesto zaberá ovocie, ktoré bolo jedinou takou potravinou, ktorá sa do pahorkovitého - hornatého kraja nedostala z rovinatej oblasti. Práve naopak: do konca 19. storocia Madarskú dolnú zem zásobuje ovocím pahorkovity - horsky kraj. Lud skúmaného regióna vozil na Dolnú zem najmá slivky,