Viga Gyula: Árucsere és migráció Észak-Magyarországon (Miskolc, 1990)

VYMENA TOVARU A MIGRÁCIA V SEVEROVYCHODNOM UHORSKU (Resume)

VYMENA TOVARU A MIGRÁCIA V SEVEROVYCHODNOM UHORSKU (Resume) Stúdium sa zaoberá tradicnou vymenou tovaru v severovychodnej casti Uhorska, s osobitnym zretelom na tradície a system hospodárskych stykov medzi Madarskou dolnou zemou, Severnym stredohorím a niekdajsím Hornym Uhorskom, oblasfou dnesného Ceskoslovenska. Regionálna del'ba práce, hospodársko-kultúrne styky a vymena produktov medzi etnickymi skupinami horského - pahorkovitého, resp. nízinového kraja sú dávno evidované madarskym a slovenskym národopisom, avsak tento tematicky okruh bol zvyrazneny budto na rovine vseobecnosti, alebo vo vzfahu tej-ktorej úzkej oblasti resp. skupiny vyrobkov. Táto stúdia sa snazí podaf obsiahly obraz, objasniac ekologické podmienky, resp. mnohorakú prispôsobovaciu schopnosf, hospodárskokultúrnu vitalitu cloveka. Treba zdôraznif, ze tradicná vymena vyrobkov skúmaného regiónu je nedelitetnou súcastou systému stykov Karpatskej kotliny, prostredníctvom nej kontinentálnych rozmerov, ktory si vynútila potreba kazdodenného zivota. Je to základny system, na ktorom spocíva celá tradicná kultúra a ktory je mnohostranne vymedzeny - v priestore a case, ako i aktuálnymi alternatívami tradície a zmien, tradície a inovácie. Nespocetné historické údaje hovoria o veíkom volumene vymeny produktov prebiehajúcej v stredoveku v Karpatskej kotline, o hospodársko-kultúrnych stykoch medzi krajmi odlisnych daností, o pocetnych skupinách úcastníkov vo vymene tovaru, o obrovskom mnozstve rôznych vyrobkov, o prílezitostnych a systematickych vandrovkách. Ich znacná casf dáva tusif, ze vácsina faktov ktoré mozno národopisnou metódou zachytif má viacstorocné tradície a v rolníckej vymene tovaru minulého storocia prezíva vzájomná odkázanosf a spolupráca rozlicnych daností a rozlicnym spôsobom specializovanych kultúrnych skupín. To ovsem neznamena'nezmeniteînosf struktúry tradicného obchodu, no rozhodne dosvedcuje úcinok regionálnej del'by práce na formovanie vzdelanosti, ako i to, ze clovek minulych storocí udrziaval ovel'a viae stykov s vonkajsím svetom od toho, ako to vyskumníci roíníckej kultúry casto predpokladajú. Vsetko to pozdvihuje aj vzdelanosf, kultúru cloveka pominulych dôb. Vandrovky a vymena tovaru sú jednym z hlavnych narusovatelőv izolovanosti, viazanosti k prírodnému a spolocenskému miestu a tym aj silnym formovacom tradicnej fudovej kultúry. V skúmanom régióné sa to prejavilo v interetnickych vzf ahoch: vymena tovaru a rózne vandrovky casto spájali nielen skupiny odlisnej kultúry, ale aj l'udí hovoriacich inym jazykom. Autor stúdie nepopiera, ze na jeho myslenie emociálne vzdy vplyva clovek pominulych dôb, a hoci ho zavázuje prirodzená snaha o objektivitu, nezriekne sa toho, abyvo vzfahu ním skúmanej úzkej témy - nacrtol sirsí, aj alternatívami disponujúci obraz zivota, -resp. jeho svojráznej casti- dávnych l'udí. Hlavnou vyskumnou oblasfou práce je región ohraniceny z juhu Madarskou nízinou, zo severu slovensko-madarskou jazykovou hranicou, zo západu Dunajom a Hronom, z vychodu Presovsko-Tokajskym horstvom, avsak v mnohych vzf ahoch prekrocí tento priehïad a nacrtne vonkajsie styky tejto oblasti. I. Titul prvej kapitoly stúdie presne vyjadruje jej obsah: Zemepisné, hospodárske a spolocensképodmienky, ako predpoklad vymeny tovaru. Vymena tovaru je najzretelnejsou formou stykov l'udí disponujúcich s odlisnymi produktmi. Nárok na vymenu tovaru vyprodukovaného za rôznych podmienok, rozdielnym spôsobom, je prirodzenou casf ou tradicnej rolníckej kultúry. K zivotnému spôsobu ludí regiónov odlisnych daností, vaïkych a malych oblastí, neoddelitelne prinálezí vymena a delba práce v rámci oblastí, resp. hospodárske styky so susednymi, casto vzdialenymi oblasfami. Kvalita vyprodukovaného tovaru, jeho miesto a úloha v cinnosti celkovej kultúry, nie v posled-