Viga Gyula: Árucsere és migráció Észak-Magyarországon (Miskolc, 1990)

VYMENA TOVARU A MIGRÁCIA V SEVEROVYCHODNOM UHORSKU (Resume)

nom rade diaíky podstatne ovplyvnovali moznosti a Charakter vymeny tovaru. Vyplyvajúc z uvednych vymena tovaru je mnohostranne vymedzená a v nej sa prejavila úroveh prírodnych podmienok a prispôsobovania sa k nim, úroven prebiehajúcej vyrovnej cinnosti, resp. stupen spolocenskej defby práce. Skúmaná oblasf ponúka skvelú moznosf na odkrytie foriem stykov medzi regiónmi s odlisnou dánost ou. Struktúra silne clenitého pahorkovitého, mimoriadne mnohotvárneho kopcovitého - horského kraja je vel'mi zlozitá. Striedajú sa v nej horstvá rôzneho veku a pôvodu, terasovité riecne údolia, z panví vytvorené pahorky a kopcovité kraje. Ani rozmanitá cinnosf hornin nie je iba strukturálne rozhodujúca, podstatne ovplyvnila aj moznosti a cas usadenia sa jednotlivych kultúr. Stráne a panvy tohto horského a pahorkatého kraja sú od tisícrocí obyvané, ich nerastné bohatstvo fazia tu usadení Madari a s nimi susediace národy od cias osídlenia vlasti Madarmi. Ludská práca tiez aktívne pôsobila na formovanie regiónu. Spontánne pretváranie prírody od 17.-18. storocia coraz aktívnej sie vystriedala zámerná cinnosf formujúca kraj. Bolo to súcasfou reorganizacného procesu po tureckom panstve, ktory regionálny potenciál Horniakovna vyssej organizacnej úrovni ako predosle postupne zapojil do stredovekého systému oblastnej dcl'by práce. Ak podstatu regionálnej del'by práce chceme strucne sformulovaf, v prvom rade treba poukázaf na svojráznu zemepisno-hospodársku organizovanosf Karpatskej kotliny. Na potnohospodárske obrábanie skvele sa hodiaci vnútorny terén centrálne situovanej Karpatskej kotliny obkolesuje pahorkaty-horsky kraj a postupujúc k vyssie polozenym oblastiam, podmienky a moznosti poFnohospodárstva sú coraz macosskejsie. Znacná casf periferiálnych oblastí - dôsledkom relatívnej preíudnenosti - z najdólezitejsích potravín, napr. z. chlebovín, nie je sebestacná. V podstate od 13.-14. storocia sa dá sledovaf, ze l'udia pahorkatych horskych krajov za nadbytok potravín rovinatych pol'nohospodárskych oblastí, predovsetkym za obilie dávali vymenou svoje nerastné bohatststvá, drevo a z neho zhotovené rôzne nástroje, a v neposlednom rade vlastnú prebytocnú pracovnú silu. Táto svojrázna priestorová stráfi znamenala súcasne svojráznu kultúrnu, vzdelaneckú „strán"; presnejsie povedané, trvalá hospodárska spolupráca sa súcasne spájala s moznostbu kultúrnych stykov rôznych etnickych skupín. V porovnaní tu nacrtnutym obrazom región je samozrejme silne clenity a medzi jednotlivymi pracovnymi typmi mozno pozorovaf aj vefmi rozmanité prechodné formy. Badateíné sú rózné odlisné hospodárska stratégie, v ktorych sa pracovné formy vytvárali v prvom rade podla regionálnych podmienok, pricom sa vefmi pruzne prispósobovali aj k aktuálnym hospodársko-spolocenskym podmienkam. Aj vseobecne sa zdá byf pravdou, ze zivotny spósob, celková cinnosf obyvateîov pahorkovitych, horskych krajov sú podstatne diferencovanejsie od pomohospodárov rovinatych krajov. Na vel'kej casti skúmanej oblasti, popri celorocnom rezime pofnohospodárstva ktoré v základoch ovplyvnovalo rezim celorocnych cinností, sú to svojrázne charakteristické znalosti, schopnosti tu zijúcich l'udí, lesná resp. drevoobrábacia práca, baníctvo, miestami fazba kamena a kamenárstvo a mnohé dalsie zivnostenské práce. Badatel'ná je svojrázna struktúra „dvojitej" zamestnanosti: v jednej casti roka potnohospodárske práce vykonávané na mieste alebo - predovsetkym v case zatvy - v rovinatom kraji, v druhej casti roka viaze pracovnú silu les, resp. zivnostenská práca. Vzfahuje sa to aj na jednu casf zivnostníkov, ktorí popri svojom remesle obrábajú aj zeme, resp. chodievajú zaf na rovinaty kraj, aby si zabezpecili celorocné chleboviny. Vsetko toto je v prvom rade zaujímavé ako dókaz, ze l'udia pahorkovitych a horskych krajov sa mnohymi nif ami viazali k vyrobnej cinnosti a ludu rovinatych krajov, ich hospodárstvo bolo s ním v svojráznej symbióze, a vsetko to podstatne vplyvalo aj na ich mentalitu a kultúru. Rovnako to dokazujú bohaté údaje o vymene tovaru, ako i to, ze medzi regiónmi odlisnych daností sa dá vykázaf casto za stárocia trvajúca harmo-