Bodnár Mónika: A serényiek hatása a gömöri népelméletre - Officina Musei 21. (Miskolc, 2014)

Vplyv rodiny Serényi na zivot ludu v gemeri (Súhrn)

v Bme, kde sa dostali dokumenty z Luhačovíc8*'7 a Milotíc.* 888 Nachádzajú sa tu najmä dokumenty týkajúce sa moravskej vetvy, ale veľa dokumentov súvisí aj s vetvou uhorskou.

Rod Serényiovcov pochádza z čanádskej župy, z dolného Uhorska. Obyvateľstvo tejto oblasti vymrelo počas tureckých okupácií a vyľudnili sa aj ich statky. Aj samotná rodina Serényi musela utiecť smerom na sever a práve vtedy sa stali pánmi hradu Boldogkő (Bodókő) v abovskej župe, neskôr kapitánmi hradu Szendrő, Fiľakova, Hatvan a neskôr vicegenerálmi hradu v Komárne a Nových Zámkov. Počas 16. a 20. storočia získali statky v mnohých župách bývalého Uhorska (boršodská, abovská, zemplínska, gemerská, novohradská, spišská, trenčianska, bratislavská, peštienska atď.), a okrem toho aj na území Moravy. Niektorí prominentní zástupcovia rodiny hrali významnú rolu nie len v histórii Uhorska, ale aj Moravy, ba dokonca aj v histórii celej monarchie.

K putnokskému statku sa dostali prostredníctvom Orlayovcov. Ondrej (András)46 si v rokoch 1672-1674 vzal za manželku barónku Barboru Orlayovú, dcéru putnokského kapitána Ondreja Orlayho. Ich potomkovia dedili majetok po matke, ktorý si udržali do konca druhej svetovej vojny.

V Putnoku nežili do konca 19. storočia. Wolfgang (Farkas)55, ktorý síce bol, niekoľko desaťročí (1716-1743) gemerským županom, býval vo svojom záblatskom kaštieli pri Trenčíne a so svojimi podžupanmi sa kontaktoval najmä pomocou dopisov.889 Táto situácia sa zmenila len v druhej polovici 19. storočia. Ako prvý do Putnoku prišiel Alojz (Alajos)]]5 (ktorý sa napokon stal zemepánom Lomníc) a v roku 1834 vybudoval kaštieľ. V roku 1845 ho vystriedal jeho mladší brat, Ladislav (László)n7, ktorý okolo roku 1860 obnovil kaštieľ a priviedol tam aj svoju manželku. Najznámejšou osobnosťou putnokskej vetvy sa stal bezpochyby najmladší syn Ladislava (Lász-lóa)u7 a to Vojtech (Béla)]31, ktorý bol v prvom kabinete Istvána Tiszu, neskôr aj v kabinete Esterházyho ministrom obchodu a v kabinete Khuen-Héderváryho, ako aj Wekerleho poľnohospodárskym ministrom. Jeho syn, Vojtech (Béla)]37, bol posledným pánom putnokského statku a koncom roku 1944 z Putnoku ušiel. V období rokov 1923- 1943 hospodáril v Putnoku jeden z vnukov Ladislava (Lászlóa)n7 z druhej línie, Ján Nepomukský (Nepomuki János)i53, ktorý pre seba v roku 1943 kúpil časť tohto statku, majetok v obci Bánréve.

Putnok a jeho okolie počas tureckých okupácií mnoho trpeli. Osady boli čiastočne alebo celkom vyľudnené. Toto bol prípad Putnoku a obce Mále, ale aj obce Dédes z boršodskej župy (všetky tri patrili Serényiovcom, k putnokskému statku).

88 MZA: G-77 Rodinný arcvhĺv Serényiú 1522-1939. Fond zotriednil a úvodnú štúdiu k inventáru napísal dr. Pavel Balcarek.

888 MZA: G-152 Rodinný archív milotické vétve Seilernű (1085), 1269-1945. Fond zotriednil a úvodnú štúdiu k inventáru napísal dr. Pavel Balcarek.

889 Tie dokumenty sa nachádzajú v Štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici medzi dokumentmi gemerskej župy.

291