Bodnár Mónika: A serényiek hatása a gömöri népelméletre - Officina Musei 21. (Miskolc, 2014)

Vplyv rodiny Serényi na zivot ludu v gemeri (Súhrn)

Serényiovci sa v období 1707-1760 usadlili na svojom putnokskom statku nových usadlíkov. Do obce Mále (dnes Serényfalva) prišli zo svojich trenčianskych statkov, z Belej a z Cičman. Do Putnoku prišli taktiež sčasti z tejto oblasti, no najmä z oblastí moravského statku, ako to bolo aj v prípade bor- šodskej obce Dédes. Kým Slováci boli nevoľníkmi, Moravčania boli remeselníkmi. V súpisoch nevoľníkov z obdobia 1715-1773 sa nachádzajú nasledujúce slovanské priezviská: Galko, Hűlik, Pies, Szedlatsik, Vaszaliga alias Kis, Szóvá, Bohács, Detelina, Kohut, Králly, Szedlák, Kozák, Gyurcsics, Lapiche, Morav- csik, Bácsik, Hogai, Lastik, Saftsán, Számosán, Kromik, Mosko, Postpisil, Sem- sanyik, Smisanyik, Vol-ran. Tieto priezviská sa zachovali aj v putnokskej matrike. Niektoré z nich sa v Putnoku a v okolitých obciach nájdu aj v súčasnosti.

Usídlením sa v tejto oblasti, značne vplývali na život ľudu tohto okolia. Dôsledkom ich usídlenia sa znovu založila katolícka cirkev v Putnoku, ako aj v obciach Mále a Dédes (pretože usadlíci boli katolíkmi). K založeniu putnokskej katolíckej cirkvi došlo v roku 1733 a jeho zakladateľom bol gemerský župan, Wolfgang (Farkas)55. Od tohto roku sú vedené aj matriky. Keďže počas obdobia reformácie prešlo obyvateľstvo Putnoku a jeho okolia na kalvínsku vieru a v rokoch 1629-1636 bola putnokská katolícka cirkev zrušená, bolo potrebné katolícku cirkev založiť znovu. Vo svojej práci píšem o histórii putnokskej katolíckej cirkvy, píšem o reformácii a protireformácii, spomínajúc aj smutne preslávenú osobnosť tohto územia, pátera Herka. Hovorím taktiež o zrušení a znovuzaložení putnokskej katolíckej cirkvi, ďalej o tých kapitolách cirkevného života, ktoré súvisia s rodom Serényiovcov. Vyjasním otázku patronátstva putnokského kostola. V krátkosti opíšem niektoré z malých sakrálnych pamiatok nášho územia, ktoré sú s touto rodinou späté, pretože aj tieto majú svoje miesto v ľudovom náboženstve, podobne, ako sakrálne pamiatky postavené nižšími ľudovými vrstvami.

Počas dlhého obdobia tu pôsobili farári a učitelia, ktorí ovládali slovenčinu. Usídlením moravských remeselníkov sa v okolí rozvíjalo remeselníctvo. Usadlíci vo svojich zvykoch a tradíciách dlhé roky zachovali svoje etnické znaky. Dobre to znázorňujú napr. kalendárne zvykoslovia. Používanie slovenského jazyka sa v obci Mále zachovalo omnoho dlhšie, než u Putnokčanov, ale do začiatku 20. storočia sa aj tu stala všeobecnou, dominancia maďarského jazyka. Vo svojej práci sa zaoberám aj etnickou identitou Máléčanov.

Serényiovci hrali dôležitú rolu pri zakladaní katolíckeho, neskôr štátneho základného školstva. Vojtech (Bélajm, ako člen katolíckeho školského vedenia v Putnoku, presne vedel, aké nároky bude pre cirkev predstavovať prevádzka školy. Bol si vedomý aj toho, že požiadavkám, ktoré sa týkali úrovne moderného školstva, nedokáže mnoho z vidieckych cirkví (medzi ostatnými aj putnokská) vyhovieť. Práve preto naliehal na to, aby boli školy prevádzkované štátom. Okrem toho podporoval aj zakladanie iných typov škôl (meštianska škola, poľnohospodárske školenia, inštitúcia na výchovu dievčat). Založeniu mestskej škôlky zas možno ďakovať jeho otcovi, Ladislavovi (Lászlóovi)n7.

292