Viga Gyula: Hármas határon (Officina Musei 4. Miskolc, 1996)
(Resume)
Qiarakteristické typy aforizmov predstavujú prípoviedky, ktoré, obcas vo versovanej forme, pripisujú jednotlivym osadám kratsie (komické) historky. Táto charakteristická folklórna umelecká forma je známa v celej Europe, - len v mad'arskej jazykovaj oblasti sa s nou spája 173 osád. Na území horného Medzibodrozia sa mimoriadne vel'a prípoviedok viaze k Malému Horesu, zväcsa vyjadrujú medzinárodné folklórne námety. Druhá casf stúdie vysvetl'uje, preco v tomto umeleckom zanri zaujímajú centrálnu úlohu cisto mad'arské a reformované osady. Ako dôvod spomína v prvom rade ochranu tradícií, konzervatívny charakter kultúry, prísne pokrvné príbuzenstvo, existujúce do 2. svetovej vojny a prezívanie veflcych rodín. Kapitola poukazuje na to, ze tento folklórny umelecky tvar zije aj dnes. Pod vplyvom verejného zivota, medziinym televízie, sa rodia anekdoty o vandrovaní, ktoré sa objavujú aj ako moderné dedinské aforizmy. O ZVYKOVYCH TRADÍCIÁCH SVIATOCNYCH DNÍ Obyvatel'stvo horného Medzibodrozia, ktoré je aj dnes väcsinou mad'arskej národnosti, nedáva zabudnúf na skutocnosf, ze v tejto oblasti prebiehala aj v minulych storociach intenzívna migrácia a ze vo sformovaní dnesnej úrovne vzdelania zohrávali rolu viaceré etniká a nábozenstvá. Rozhodujúcim cinitel'om v tradíciách skumanych dedín bolo najmä spoluzitie mad'arskych, rusínskych a slovenskych národnostnych skupín, pofazne rímskokatolíkov, gréckokatolíkov a kalvinistov - to vsetko spolu vytvorilo aj okruh sviatocnych zvykov. Ich väcsina sa viaze k tomu-ktorému nábozenskému okruhu. Nábozenská liturgia znamená závaznejsí zjednocujúci faktor nez rozdel'ujúce tendencie medzi rőznymi etnikami. Oplatí sa vsak poznamenaf, ze vyznacenie hraníc v Trianonskej dohodé ovplyvnilo aj pomer jednotlivych nábozenstiev a vytvorilo pre nich nővé podmienky v rámci ceskoslovenského státu. Celému vzdelaniu a v rámci toho l'udovym zvykom dala pecaf skutocnosf, ze neberúc do úvahy niekolTco dedín pri hraniciach, ktoré sú cisto kalvínske, vo väcsine osád horného Medzibodrozia zijú obyvatelia, ktorí vyznávajú dve az tri nábozenstvá. Stúdia venuje mimoriadnu pozornosf Rusínom v Medzibodrozí, ktorych zvyky úzko súvisia so zmenenou úlohou gréckokatolíckej cirkvi, ich prítomnosf v Medzibodrozí sa datuje oddávna. (Mensí vyznam majú skupiny, ktoré sa usídlili po druhej svetovej vojne: v prvom rade v Hrusove.) Stúdia skúma tradície dvoch vellcych katolíckych sviatkov, VelTcej noci a Vianoc. Zvlástnu pozornosf venuje sviatocnému stolovaniu, najmä sviatocnym zehnaniam. Mnozstvo údajov potvrdzuje, ze zehnania zaujímajú prechodné miesto medzi katolíckou liturgiou a l'udovou poboznosf ou. Jedlá, ktoré boli pozehnané na velTconocnej omsi (sunka, kolác, vajícka, maslo, atd'.) sa po sviatkoch stali casf ou mágie. Stúdia bohatstvom údajov poukazuje na ich úlohu od vyhánania hmyzu po ochranu pred ohnom a bleskom, od carovania hojnosti az po l'udové liecitel'stvo. Podobne bohatá je tradícia vianocného stolovania, stúdia uvádza v tabulkách prítomnosf jednotlivych prvkov (slama, zrná, zelezné predmety atd'.) Záverecná kapitola stúdie má oznamovací charakter: uverejnuje tri verzie betlehemskych textov, pofazne medzibodrozsky variant Herodesovych hier. SVIATOCNÉ BÁSNE A ZDRAVICE Táto kapitola je ukázkou folklórnych textov v Medzibodrozí. V prvej casti autor predstavuje vel'konocné básne a zdravice. Vo vsetkych skumanych dedinách patria na Vel'konocny pondelok k oblievacke sviatocné verse, a verse spájajúce sa s oblievackou.
