Viga Gyula: Hármas határon (Officina Musei 4. Miskolc, 1996)

(Resume)

Kym predtym dominovali dlhsie básne s nábozenskou tematikou, v nedávnej minulosti, ked' sa oblievacka stala skôr sviatocnym pozdravom deti, sa rozsírili krátke, zartovné texty, casto s dvojzmyselnym obsahom. Väcsina uverejnenych textov má nábozensky obsah a verse. Casf z nich pozostáva iba z niekolTcych riadkov, ktoré zvestujú vzkriesenie (le, 2b, 4, 11, 15), niektoré su doplnené krátkym blahozelaním alebo ziadosfou o odmenu zapolievanie (napr. Id, ld, 2a, 5, 6 atd'.). Vo väesine nábozenskych básní su od seba zretel'ne oddelené texty s rôznym zameraním: nábozenské riadky zvestujúce vzkriesenie + ponúkanie sa na oblievanie, ohlásenie sa + blahozelanie alebo pod'akovanie za dary. Ktorákol'vek casf básne sa môze vynechaf, alebo podl'a potreby pridaf. Skladba a úroven textov dlhsích velTconocnych zdravíc s nábozenskym obsahom naznacuje, ze nie sú l'udovou poetickou tvorbou, ale dielom skúsenych básnikov. Medzi autormi sa dajú vykázaf knazi, ucitelia, básne a zdravice sa rozsirovali aj v písomnej forme. Je nápadné, ze tieto básne sa vo zvlásf hojnom pocte objavujú vo vyslovne, alebo v takmer vyslovne kalvínskych dedinách (Maly Kamenec, Maly Hores). To potvrdzuje moznosf, ze pri ich zrode zohrávala úlohu skola v Blatnom Potoku, snád' ich aj priamo sprotredkovali cirkevné osoby alebo ziaci uvedenej skoly. Forma versov odzrkadl'uje vplyv studentskych versov z Blatného Potoka, reformovanej nábozenskej poézie, ktorá bola silne pod vplyvom Debrecína, pofazne súcasfou vzdelania kalvínskeho bloku severovychodného Mad'arska. Druhá casf stúdie uverejnuje príklady zo zimnych zdravíc - na Stefana, Jána, Vianoce a Novy rok. Objavujú sa medzi nimi aj spievané verzie, co je zrejme takisto vplyv Blatného Potoka. Publikácia uverejnuje 52 variantov vefkonocnych typov básní, 16 obmien zdravíc Jánov a Stefanov, ako aj texty vianocnych a novorocnych blahozelaní. ÚDAJE O l'UDOVYCH POVERÁCH VO FOLKLÓRÉ MEDZIBODROZIA Ako vedl'ajsí produkt mojej zberatel'skej cinnosti sa vynorilo vel'a údajov o l'udovych poverách, ktoré postupne vytvorili obsah tohto materiálu a majú v prvom rade informacny charakter. Niektoré casti uverejnujem so zámerom sumarizácie, druhá casf obohacuje predovsetkym materiái casti o folklórnych textoch. Kratsia casf kapitoly sa zaoberá poverami spojenymi s chovom hydiny a znásaním vajec. Tento materiái súvisí s osobou bludicky v 1'udoVych poverách. Druhá, mensia casf uvádza príspevok k mágii sadenia, siatia, k agrárnemu kultu. Väcsia casf kapitoly uverejnuje povesti, pri zaradení ktorych som sledoval zásady mad'arského katalógu povier (Bihariová Anna, 1980). Vo folklórnej tradícii Medzibodrozia je obzvlásf bohaty materiái o osobách, ktoré disponujú nadprirodzenou mocou, medzi nimi najmä povery o bosorkách. Pôsobenie bosoriek sa objavuje najmä v pobosorení l'udí a zvierat, povery sú casto spojené so stratou mlieka u zvierat. Okrem toho sa objavujú aj archaické prvky mad'arskych l'udovych povier, napr. cernokhazník, bojujúci s drakom a lietajúci na oblakoch, alebo osoba múdreho kocisa. Vseobecne známou a charakteristickou osobou v l'udovych poverách medzibodrozskych dedín je indzellér (zememerac), ktory pyká za hriechy spáchané za zivota tak, ze v noci musí f ahaf ref aze a zameriavaf.