Viga Gyula: Hármas határon (Officina Musei 4. Miskolc, 1996)

(Resume)

Trianonská dohoda preskupila oblastné spojenia a Horné Medzibodrozie odtrhla od organického celku. Úloha Nového Mesta pod Siatrom, ako aj dôlezitého jarmoéného mesta Zemplénu, leziáceho pri Bodrogu, sa celkom zmenila: vyznam Nového Mesta pod Siatrom celkom zanikol a úloha Zemplénu sa zmensila. Zosilnil sa centrálny charakter Král'ovského Chlmca. Tuto zmenu posilnila najmä úprava hraníc po druhej svetovej vojne. Uzhorod, ktory do Trianonu zohrával centrálnu ekonomickú úlohu, separovala od západu, cím v zásade hospodársky uzatvorila územie horného Medzibodrozia. Vplyv tychto skutocností sa prejavuje v podstate dodnes a dotycná oblasf dostala okrajovú úlohu ako vo vyzname hospodárskom, tak aj vzdelanostnom. Moznosti obyvatel'ov kraja a ich zivotné perspektívy to ohranicuje aj na prahu tretieho tisícrocia. Z hl'adiska tradicnej kultúry to znamenalo v prvom rade pomalé pomesfacenie, co v l'udovej kultúre horného Medzibodrozia malo za následok konzervovanie mnohych archaickych prvkov. Z iného hl'adiska to urcuje dolezitú úlohu dnesnému etnografickému/antropologickému pokoleniu. Druhá casf stúdie skúma vymenny obchod jednotlivych produktov, ukazuje formy prédája melónov, tabaku a inych rastlinnych kultúr, väcsiu pozomosf venuje obchodovaniu a trhu so zvieratami. Berie do úvahy produkty domácej vyroby, pojednáva o cinnosti potulnych predavacov. Hovorí o pasovaní, o mlynoch a napokon o vandrovkách, ktoré súvisia s nábozenskym zivotom (púte). Posledná casf kapitoly hovorí o preprave: v národopise dopravy a prepravy tovaru publikuje - obcas kartografické - údaje, pozorovania (jazdecké kone, fazné zvieratá a pod.). ODZRKADLENIE ODCHYLNYCH UMELECKYCH ZNAKOV V DEDINSKYCH AFORIZMOCH Vtipné aforizmy na spôsob anekdôt alebo idiomov patriace medzi krátke folklórne humoristické zánre sú dobre známe v celej mad'arskej jazykovej oblasti. Folklórna tvorba a folklorizované prvky sú prítomné aj v národopisnej literature Medzibodrozia. Predmetná stúdia skúma predovsetkym to, ako sa vzdelanostné clenenie kraja, jeho styky, folklórne tradície, vzfahujúce sa na vzájomné posúdenie spolocne zijúcich skupín, resp. na sebaurcenie, odzrkadl'ujú v tejto svojskej sfére. Skúmaniu témy dáva osobitú aktuálnosf meniaca sa l'udová kultúra: to, ako rozpadajúce sa spolocenstvá, stretnutia nového typu nad'alej zvecnujú vedomosti predchádzajúcich generácií. Je samozrejmé, ze dedinské aforizmy, ktoré obcas spocívajú na zásadnych poznatkoch hlbsieho obsahu, inokedy zase na povrchnych skutocnostiach, ako aj vyjadrenie vlastného vedomia identity, sú len jednou z foriem na rozlísenie dedín, dedinskych skupín. Jazyk, hospodárenie, nábozenstvo, charakter a úroven vzdelania boli známe v reláciách jednotlivych dedín, ako aj blizsích a vdialenejsích susedov. Terajsia stúdia kladie dôraz na miestne „historky", aby tym zvyraznila jemné clenenie tradicnej vzdelanosti vidieka. Medzi údajmi z takmer 40 osád zastávajú zvlástne miesta registre obcí, v ktorych sa jednotne zjavuje carakterizovanie istej dedinskej skupiny, vzájomny vzfah dedín. Maié oblasti sa v nich obcas kryjú. Dedinské aforzmy obcas naznacujú iba jazykovú príboznosf, k názvom obcí sa pripája podobny slovny zvrat, prílastok, ktory sa rymuje. Z hl'adiska vyskumu sú poucnejsie vyrazy z okruhov jednotlivych povolaní, foriem cinnosti, ktoré sa povazujú za charakteristické, názvy, poukazujúce na rozdielnosf v nárecí, v obliekaní, pof azne na rozdielnosf inych predmetov, na etnické oblisnosti. Dedinské aforizmy obcas zvyraznujú rozdielnosf v tradicnom stravovaní.