Viga Gyula: Hármas határon (Officina Musei 4. Miskolc, 1996)
(Resume)
V Tudó vom jazyku Medzibodrozia sa zachovalo vel'a názvov starych druhov ovocia. Svedőí to o sústavnych zmenách v pestovaní, ako aj o jeho zintenzívnení. Medzi dvoma svetovymi vojnami uz pestovali - v dôsledku strihania a primitivneho postreku - ekonomicky vynosnejsie druhy ovocnych stromov. Stúdia sa zaoberá aj spôsobmi konzervovania ovocia. Druhá casf stúdie oboznamuje s predajom ovocia. Jeden z jeho spôsobov bola bezprostredná vymena medzi susednymi krajmi. Druhou charakteristickou crtou bolo zapojenie sa do velTcého obchodného obratu v údolí rieky Tisy. Po vodnych cestách Tisy viezli smerom do VelTcej uhorskej níziny aj ovocie z tisovskych záhrad. Trianonská úprava hraníc túto moznosf ukoncila. Najviac pouzívany spôsob spenazenia ovocia bol predaj na jarmokoch a na trhoch. Strediskom obchodovania s ovocím pri slovenskej casti Bodrogu bol Král'ovsky Chlmec. Urodu z vychodnej a juhovychodnej casti kraja pojal Uzhorod a Cop, ovocie zo západnej casti a z územia pri Bodrogu zasa Kosice. Znacny dopyt po ovocí bol pred rokom 1920 aj v Novom Meste pod Siatrom. Posledná casf kapitoly zverejnuje historické a národopisné údaje o dejinách vinohradníckej kultúry v Medzibodrozí, o zmenách odrod a o obchodovaní s hroznom. Pozomosf si zasluhuje aj to, ze obrody hrozna, pestované vo Vinickách a v Malej Toroni, ktoré patria k historickym tokajskym vinohradníckym oblastiam, sa zhodovali s viacerymi dnihmi hrozna z vinohradov v bodrozskej oblasti. Filoxeria premenila aj vinohradícku kultúru tohto kraja. Svojskou pamiatkou starych tradícií je aj dnes charakteristicky rad pivníc v Malom HoreSi. ZMENY V STRUKTURE HOSPODÁRSKYCH STYKOV (18.-20. storocie) Jedna z ústrednych kapitol stúdie pojednáva o zmenách, ktoré pocas dvoch uplynulych storocí prebiehali v organizácii a strukture hospodárskych stykov v Hornom Medzibodrozí. Spôsob zivota, clenenia vzdelania, system vnútornych a vonkajsích stykov etnickych skupín, zijúcich pocas viacerych generácií v rozlicnych oblastiach kraja, sú nositel'mi individuálnych cft. Ich vyvin vsak prebiehal podl'a viac-menej podobnych historickych a etnologickych zákonitostí. Meniace sa a nezmenené podmienky okolia, meniteïné a nemenitelné rámce spôsobu zivota vytvorili diferencovanú súvislosf systémového prepojenia. Tento system nepostráda prvky mimo rámca kultúry: medzinárodné politické dianie 20. storocia ju zásadne ovplyvnilo a neorganicky preformovalo. Stúdia eviduje vytvorenie geografického a spolocenského rámca systému stykov a konstatuje, ze berúc do úvahy vel'ké premeny oblasti - ako napr. reguláciu vodnych tokov Mezibodrozia, struktúru hospodárskych stykov formovali do Trianonskej dohody v podstate podobné podmienky. Medzibodrozie bolo v tomto smere vzdy pomerne okrajovou oblasfou, ale udrziavalo bezprostredny kontakt so severovychodnymi casfami historického Uhorska (Hornozemplínska, Uzhorodská a Berehovská zupa) a tvorilo bezprostrednú jednotu s celym geografíckym okolím. Prirodzenym strediskom tejto sústavy bolo Nővé Mesto pod Siatrom, popri nom Podkarpatská Rus, urcujúca bola centrálna úloha Uzhorodu. V sústave prepojenia boli rozhodujúce zemepisné podmienky kraja, k nim sa prisposobujúci spôsob vyroby, kraj sa zaclenoval do hospodárskeho systému oblasti ako organická súcasf. Vsetko toto mu vsak v sústave prepojenia krajov zabezpecilo iba druhorady vyznam.
