A Miskolci Herman Ottó Múzeum Közleményei 13. (Miskolc, 1974)

ZPRÁVY MÜZEA HERMAN OTTÓ MISKOLC OBSAH Zväzok — V súhlase tradícií — publikuje pi'áce, ktoré sa zaoberajú archeologickymi, historickymi a národopisnymi témami, potom recenzuje literatúru slovenského národopisu a dejín. Múzeum Ota Hermana oslavovalo V r. 1974 dvojité jubileum. Űvodné práce tohto zväzku pripomínajú tieto jubileá. József Szabadfalvi pri 75. jubilei zalozenia múzea nacrtáva vykonanú cestu. Iván Balassa napísal rozpomienku o vedcovi-polyhistorovi Otovi Hermanovi z prílezitosti 60. vyroéia jeho smrti. Dáva prehlad o hlavnych vysledkoch jeho prírodovedeckych. archeologickych a národopisnych bádaní. Jediná práca archeologickej rubriky — je práca Andor a Saáda a Magdolny Hellebrandtovej — ktorá dáva informácie o d'alsom objavení jaskyne Diósgyőr-Tapolca, ktorá sa nachádza v oblasti Miskolca. V rubrike historickych správ Mihály Détshy prihliada na stav umeleckych pamiatok v oblasti Zupy Borsod-Abaúj-Zemplén. S pomocou jeho vybornych statistickych údajov dostávame presny obraz o tejto otázke. Tibor Joó píse o umeleckopamiatkovych hodnotách byvalého kastiela Zichy—Péchy v dedine Boldogkőváralja. Práca Sándora Dömötör a, ktorú napísal pod titulom „Rodina Jeseniusova v MacTarsku" publikuje v prvom rade styky tejto rodiny s Zupou Abaúj. László Dobosy pozbieral historické údaje osád, ktoré zanikli v oblasti ózdskeho okresu (Borsodská zupa) alebo tych osád, návy ktorych sa zmenili. István Kilián publikuje polské cestovné zázitky Miklósa Szücsa z r. 1839, jedného clena známej mis kolcskej rodiny Szűcsovcov, clen; ktorej písali denník. Sándor Dömö tör recenzuje básen o Sándorov Rózsovi, známej postave macíarskéhi sveta betárov, ktorú napísal Berta lan Szemere, minister vnútra ma oTarského boja za slobodu v rokocl 1848—1849. István Sonkoly publikuj o zhudobnenych básnach Mihály Tompu a Sándor Huszty píse o poli tickych a archeologickych stykocl medzi Otom Hermanom a miskolc skym Jánosom Bársonyom. Z cián kov z dejín umenia mőzeme spo menúf publikáciu Lajosa Végvárih o doteraz neznámom parízskom ob raze Lajosa Deáka-Ébnera, ktory j majetkom Miskolcskej obrazárne, Imre Dankó recenzuje zivotnú dráh maliara Györgya Balczera, ktory bc pôvodom z Miskolca. György Déne uverejnuje kresby Gergelya Pörgeh z r. 1906 o kostole z doby Arpádov cov v obci Szalonna. V rubrike národopisnych sprá Lajos Szabó zoracTuje etnografick údaje Denníka Zsujtai (údaje, ktor sa vzfahujú na úslovia. zvyky a ze mepisné názvy). Iván Balassa recer zu je predpisy a vymery mzdy, ktor sa vzfahujú na bíresov z r. 181: Témou ludového hrnciarstva sa zac berajú dve práce: Emőke Szalay s zaoberá mezőcsátskymi nádobam ktoré sa nachádzajú v kollekcii Mi zea Dériho v Debrecené, a Istvá Kelemen píse o doteraz neznámyc prácach hrnciara v Szalonne (Boi sodská zupa). Szabóová rod. RÓZÍ Futó uverejnuje cenné údaje o zbic raní a pouzití prastarého jedla „si lyom" z oblasti okolia rieky Takt a Ernő Kunt publikuje o primitn nom dopravnom prostriedku, ktoi sa podobá sánkam (po macTarsk „bakiszeker"). László Kordos uvere hűje cTalsie údaje o povestiach, ktoi sa vzfahujú na Skalu-Molnár okolia Miskolca. Nakoniec v rubrike Slovenst polica kníh recenzujeme 12 cTalsu zväzkov.