Ujváry Zoltán: Gömöri népdalok és népballadák (A miskolci Herman Ottó Múzeum néprajzi kiadványai 8. Miskolc, 1965)

GEMERSKÉ ĽUDOVÉ PIESNE A ĽUDOVÉ BALADY V tomto zväzku publikujem čast výsledkov svojich folklórnych výskumov gemerských. Gemer bol jedným z najväčších žúp historického Maďarska. Dnes je takmer celý na území Československa. Na tomto malebnom, vrchami a dolinami ovenčenom kraji žije maďarské obyvateľstvo na jeho južnej časti. Zaoberalo sa hlavne roľníctvom a chovom dobytka. Na obrábanie pôdy sa mu núkali predovšetkým širšie riečne doliny. Na vyššie ležiacich, na hornatých miestach bol prameňom obživy maštaľný a salašný chov dobytka. Na viacerých miestach mali dôležitú funkciu rôzne remeslá, domáci priemysel, lesné práce, furmančenie atď. V mnohých obciach bola hlavným prameňom príjmov výroba črepov a hrnčiarstvo. Do prvej svetovej vojny prebiehala značná migrácia smerom na Veľkú maďarskú nížinu. Ľudia chodili často na dolnozemské územie za prácou, ďalej, aby tam predávali rôzny tovar (hrnčiarske výroby, nástroje z dreva) a aby si tam nakúpili obilia. Hrnčiari z Tureckej doliny (z Držkoviec, zo Strelníc) ešte i medzi dvoma svetovými vojnami vyhľadávali Maďarsko so svojimi domácimi výrobkami a priebehom desaťročí sa dostalo ohromné množstvo hrnčiarskych nádob z Gemera do domácností dolnozemských, severo- a východo-maďarských dedín. Žiaľ v etnografickom výskume Gemera sme urobili ešte len začiatočné kroky. Ak sa pozrieme do odbornej literatúry, vysvitne, že o gemerských Maďaroch v etnografickej literatúre sa veľmi málo písalo. Sporadicky sa nájdu o nich údaje v rôznych cestopisoch, v novinách, v historických monografiách atď. V tomto ohľade pekným začiatočným krokom bol článok o gemerskej svadbe publikovaný na začiatku minulého storočia (1827), po ktorom však za šesťdesiat-osemdesiat rokov sotva vyšlo v tlači niečo spomenutia hodného. Z konca minulého storočia a zo začiatku nášho storočia síce poznáme viac dialektologických článkov i niekoľko iných údajov, z etnografického hľadiska však všetky tieto publikácie sú bezvýznamné. Dve svetové vojny a situácia po nich prirodzene výskumom nežičili. V tridsiatych piatych a na začiatku štyridsiatych rokov začal sa etnografický výskum v Gemeri, avšak po niekoľkých pokusoch a uverejnených článkoch do posledných rokov nedošlo k systematickému a organizovanému výskumu. Prelom v tomto ohľade možno očakávať od pracovného programu Gemerskej vlastivednej spoločnosti (GVS), ktorá iste dosiahne konkrétne výsledky vo výskume tak na poli ľudových tradícií gemerských Maďarov, ako na úseku slovenských a maďarských interetnických stykov. Pred štvrťstoročím začal som skúmať ľudové tradície, najprv v rodnej dedine (Hét), v malej gemerskej, na pobreží rieky Sajó ležiacej obce. Odvtedy som bol na výskume na početných miestach na území Karpatskej kotliny a to medzi Slovákmi, Rumunmi, domácimi a zahraničnými Maďarmi rovnako. Zbieral som piesne, rozprávky a zvyky. Viac ako dvadsaťtisíc metrov dlhý magnetofónový pás zachováva ľudovú tradíciu 9 Goraôri népdalok és népballadák 129