Petercsák Tivadar: Népi szarvasmarhatartás a zempléni Hegyközben (Borsodi Kismonográfiák 17. Miskolc, 1983)

Ľudové pestovanie rožného dobytka v Hegykďzi /výňatok/ Práoa predstavuje tradičné sedliacke pestovanie rožného dobytka v XIX-XX. storočí v Hegykozi

, pahorkatinneJ oblasti, ležiacej v severovýchodnom Maďarsku. Cieľom autora pomocou príkladu pestovania rožného dobytka bolo priblížiť úzky vzťah medzi poľnohospodárstvom a pestovaním dobytka, ioh vzájomnú závislosť a úlohu rožného dobytka v stravovaní sedliakov. Prvá kapitola líči dejiny osídlenia a hospodárstva 21 osád. Veľká časť oboi v Hegykäzi už od XIII. storočia objavuje sa podľa svojho názvu v prameňoch. Ich obyvatelia až do zrušenia ne voľní o t va boli poddanými a želiarmi fíizérskeho a radvanského panstva, potom sa zaoberali obrábaním svojich malých pozemkov. Klíma a pôda tejto oblasti nežičí poľnohospodárstvu. Dejepisné údaje dokazujú, že v uplynulých storočiach okrem zisku z lesov, skromné živobytie obyvateľstva zabezpečovalo predovšetkým pestovanie dobytka, pestovanie ovooia a iné doplňujúce zamestnania. V období, keď rozkvitalo pestovanie dobytka, zvyšovala sa aj životná úroveň obyvateľstva a zlepšilo sa aj poľnohospodárstvo. Súpisy zo XVII. storočia vykazujú vedúcu úlohu chovu dobytka a hospodársky rozmach oblasti. V dôsledku vojen a epidémii XVII-XVIII. storočia Hegykoz všade oohudobnel, Jeho obyvateľstvo alebo sa odsťahovalo, alebo vymrelo. Na miesto starého obyvateľstva už koncom XVII, storočia začalo sa prisťahovanie Slovákov a zakarpatský oh Ukrajincov. Prisťahovalectvo väčších rozmerov začalo sa však až v polovioi XVIII. storočia. V tom období sa. vytvorili oboe čisté slovenské, maďarské a miešanej národnosti. V hmotnej a duševnej kultúre ľudu tejto oblasti ešte aj dnes nachádzame mnoho takých prvkov, ktoré vedú ku kultúre severovýchodných Karpát a ioh pôved môžeme hľadať aj v rannejšíoh osídleniaoh. Pomery zamestnania obyvateľstva určovali v Hegykozi svojrázne geografické a hospodárske faktory až do polovice XX, 128