Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Iván Halász: Osu d Židov, na území južného Slovenska so zmiešaným obyvateľstvom, ktorí sa vrátili bezprostredne po druhej svetovej vojne (Levice a okolie v rokoch 1945 a 1946) (Preklad : Alžbeta Bitterová)
IVÁN HALÁSZ Osud Židov, na území južného Slovenska so zmiešaným obyvateľstvom, ktorí sa vrátili bezprostredne po druhej svetovej vojne (Levice a okolie v rokoch 1945 a 1946)* (Preklad: Alžbeta Bitterová) Druhá svetová vojna pre Židov celého sveta znamenala najväčšiu tragédiu, akú si možno (alebo skôr ani nemožno) predstaviť. Vojna a holocaust sa mimoriadne vážne dotkli európskej a v rámci nej východoeurópskej a stredoeurópskej židovskej diaspóry. Holocaust nebol len osobnou tragédiou pre miliónov ľudí, ale zároveň dôkladne pozmenil náboženské, kultúrne, hospodárske, sociálne a v neposlednom rade aj etnické pomery nášho priestoru. Vzťahuje sa to v širšom ponímaní aj pre mad'arsko-slovenské pohraničie, ktoré zmenilo viackrát svojich pánov v búrlivých časoch 20. storočia. V spomínanom priestore Židia boli z určitého hľadiska vo osobitnej situácii. Sčasti to súviselo v období dualizmu s uhorskými a sčasti so stredoeurópskymi udalosťami po prvej svetovej vojne. Židovské spoločenstvá, ktoré žili v medzivojnovom období na severnej strane československo-mad'arskej hranice ešte dlho si zachovali svoje maďarské väzby po jazykovej, kultúrnej a mentálnej stránke napriek tomu, že v roku 1918 nastala „zmena impéria". Tým skôr, že na týchto územiach jednoznačne dominoval maďarský element a Židia už dlhé desaťročia žili s ním v symbióze. Okrem toho ešte existovali živé spomienky z obdobia dualizmu na tolerančné a liberálne Uhorsko v náboženských otázkach. To ale neznamená, že v kruhoch niekdajších „hornozemských", ale teraz už „slovenských" 1 Židov by sa nebol vyvinul po neistých začiatkoch v období medzi dvomi svetovými vojnami pozitívny vzťah ku taktiež trpezlivému občiansko-demokratickému Československu, založenom na masarykovskom humanizme. Vrelý vzťah k Československu sa len umocňoval, keď v každom zo susedných štátov postupne získali prevahu antidemokratické sily, ktoré sa chovali spravidla veľmi nepriateľsky voči Židom. V zmysle prvej viedenskej arbitráže sa stalo maďarsko-slovenské hraničné pásmo opäť súčasťou Maďarska. Po jazykovej stránke to nespôsobilo žiadne Autor sa opieral počas písania článku predovšetkým o pramene Okresného archívu v Leviciach. Touto cestou vyslovuje poďakovanie riaditeľovi archívu Petrovi Tesákovi, ako aj ostatným zamestnancom, ktorí svojimi radami a ochotou pomôcť významne uľahčili autorovi bádanie. (H.I.) Medzi dvomi svetovými vojnami sa používal v maďarskej publicistike na Slovensku a sčasti vo vedeckých oblastiach namiesto výrazu „Szlovákia", termín „Szlovenszkó", čo vlastne bolo úplné prevzatie slovenského výrazu „Slovensko".
