Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - András Ortutay: Ostrihomsk é židovstvo v rokoch 1944-1945 (Preklad: Alžbeta Bitterová)

vážnejší dôvod treba na to, aby sme niekomu odobrali jeho práva, ako na to, aby sme mu neposkytli také práva, aké mu neprináležia... a nakoniec, že platnosť sviatosti krstu nemožno viazať k žiadnemu termínu, ustanoveným zákonom, ktorého tvorcom je človek." Napriek tomu, že jeho stanovisko bol pevné a právne podložené, považoval za potrebné maximálne zúžiť priestor „liberálneho židovského ducha". Serédiho stanovisko zastával Donáth Szívós, benediktínsky riaditeľ, uznávaný publicista, ktorý vo svojich novinových článkoch odpovedal aj na listy, ktoré dostával od svojich ostrihomských židovských čitateľov. Zákonný článok IV z roku 1939 sa vážne týkal aj ostrihomského židovstva. Zákon obmedzil medzi inými volebné právo osôb židovského vierovyznania. Archivár mesta Ostrihom začal zhromažďovať údaje dotknutých osôb v záujme získania hlasovacieho práva, ale iba jedna pätina dotknutých osôb požiadala o pomoc na zhromaždenie ich údajov. Dr. Eugen Etter, mešťanosta mesta Ostrihom, ktorý bol známy svojím protinemeckým postojom, neskôr svojím priateľským postojom k Poliakom sa pokúsil aj ako Serédiho dôverník zmierniť dôsledky zákonov. Nedal revidovať zoznamy virilistov, aby sa z nich nemuseli vyškrtnúť ľudia, obmedzoval revidovanie živnostenských povolení. Ináč aj napriek tomu, že spôsob jeho chovania bol ostrý, prísny, pokúšal sa vplývať aj na ľudskosť svojich spolupracovníkov. Serédi bezvýsledne žiadal pred prerokovaním tretieho židovského zákona od ministerského predsedu zmiernenie zákonov. Odteraz sa stala židovská otázka častou témou zápisníc biskupského zboru. Židovské zákony a po nich nasledujúce obmedzenia sa už priamo týkali miestnych obyvateľov. Začalo sa narukovaním osôb vykonávajúcich pracovné služby. V Ostrihome bola od roku 1942 židovská rota pracovnej služby, ktorá sa zúčastňovala v roku 1944 likvidácie škôd po bombardovaní. Obyvateľov Ostrihomu zastihol 19. marec 1944 neočakávane. Riadne zasadnutie zastupiteľstva mesta Ostrihom sa konalo 22. marca, ma ktorom mešťanosta pred rokovacím poriadkom pripomenul 50. výročie úmrtia Lajosa Kossutha. „Keď si spomenieme na tohto veľkého hrdinu Maďarska, považujeme v súčasnosti za aktuálne, aby sa do našich duší vrátili Kossuthové princípy: neoblomne sa držať slobody a v záujme tejto slobody hrdinsky znášať všetky obete, utrpenia." Jedno za druhým vychádzali nariadenia Andora Jarossa, ministra vnútra Sztójayho vlády o nosení žltej hviezdy, o obmedzovaní práv Židov. Do Ostrihomu prichádzali nariadenia prostredníctvom podžupana, do dedín prostredníctvom hlavného slúžneho. V zmysle nariadenia 1610/1944 M. E. podžupan ostrihomskej župy vyzval 2. mája 1944 mešťanostu, aby bezodkladne zariadil sústredenie Židov. Nariadil už na druhý deň ich sústredenie do Ostrihomu do 12. mája aj z ostrihomského okresu „za každú cenu". Nariadenie podžupana stanovilo podmienky ich presídlenia: presídlení Židia môžu si vziať so sebou 50 kg batožiny na osobu. Náklady presídlenia hradia Židia."