Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - András Ortutay: Ostrihomsk é židovstvo v rokoch 1944-1945 (Preklad: Alžbeta Bitterová)
miestnom hospodárskom živote. Spomedzi troch vodcov Károlyiho strany bol Židom iba advokát-predseda Národnej rady a jeden bol zas benediktínskym kňazom, známy svojím liberálnym cítením. Väčšinu ale tvorili Židia zo zástupcov, vyslaných z hlavného mesta, ktorým sa podarilo získať na spoluprácu viacerých z miestnych židovských stredoškolákov. Extrémy antisemitizmu sa neprejavili po auguste 1919, ale v novinách Ostrihom a okolie, ktorý do roku 1923 poskytol priestor aj župným úradným novinám, síce nie v miestnych súvislostiach, ale na úrovni štátnej politiky sa v nich často prejavil duch antisemitizmu: „V tejto krajine počas dvoch rokov kresťanskej revolúcie sa nazývali zdravé jadrá revolúcie nezodpovednými živlami, a to tí, ktorí sa snažili svojim agresívnym a neľútostným zápasom o vytvorenie jasnej situácie pred nástupom kresťanského národného zoskupenia." V dôsledku inflácie v roku 1926 z počtu 100 osôb, ktorí odvádzali najvyššiu daň bolo 26, vo väčšine židovskí obchodníci a spolu s arcibiskupom len 4 kňazi. Zavedenie meny pengő a konsolidácia hospodárstva potlačili otvorené a vulgárne antisemitské prejavy, prechodne sa zlepšila situácia ostrihomskej tradičnej strednej vrstvy, rástol vplyv katolíckej cirkvi, hoci veľkolepé hospodárske plány a násilné spôsoby mestského kňaza dostali aj kapitulu do obdobia vypuknutia hospodárskej krízy do nepríjemnej finančnej situácie. Vo verejnosti zbudili najväčšiu pozornosť už spomínané problémy a rozširovanie moci hlavného župana násilným spôsobom voči samospráve mesta, hoci tieto udalosti mali vplyv aj na našu tému: liberálny advokát dr. František Zwillinger, ktorý viedol boj proti týmto pokusom hlavného župana, zároveň bol aj predstaveným Židovskej rady v Ostrihome. Napriek tomu, že arcibiskup Kolos Vaszary vedome (oproti liberálnej Budapešti) politizoval v duchu Ostrihom maďarský Rím, význačne sa to neprejavilo na rozvoji Ostrihomu. Mesto sa stalo hraničným mestom v roku 1918, čo spôsobilo nové traumy v hospodárskom živote, ale aj v duši nejedného človeka. Mesto stratilo časť svojich židovských občanov s obchodným duchom, ktorí sa premiestnili do hlavného mesta. Do roku 1920 aj číselne sa znížil počet občanov židovského náboženstva, až na 4,2%. Antisemitizmus zosilnel v druhej polovici tridsiatych rokov tak v Ostrihome, ako i v okolitých obciach, baníckych osadách. Správy, zasielané z nemeckých dedín a z iných miest stoličnému sídelnému kapitánovi v Ostrihome, referovali o agitovaní maďarských nacistov šípového kríža (nyilas). V nemeckých dedinách cez celé stáročia bolo tradíciou, že netolerovali židovských obchodníkov s drobným tovarom, krčmárov, mäsiarov. V auguste 1919 napríklad v lokalite Tokod všetkých Židov vyhnali, ich obchody vyplienili, potom vykupovali za polovičnú cenu ich domy, obchody. V roku 1941 v tejto obci s počtom obyvateľov viac ako päťtisíc evidovali tri osoby židovského náboženstva. Arcibiskup Jusztinián Serédi v hornej snemovni neodhlasoval prvý židovský zákon, no potom v čase príprav druhého židovského zákona na zasadnutí biskupskej rady zdôraznil: ,j!e oveľa
