Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Attila Bonhardt: Maďarská kráľovská armáda a otázka židovstva (Preklad: Alžbeta Bitterová
im aj také výhody, na ktoré každý povolaný vojak mal právo, ako napríklad možnosť oslobodenia rodín, z ktorých pochádzalo viac vojakov. 21 Vydaním zákonného článku XIV z roku 1942 sa definitívne uzavrel ten proces, ktorý reguloval v rokoch 1939 až 1942 židovskú otázku vo vnútri armády. Síce vydané zákony, nariadenia obsahovali opatrenia, v ktorých Židia alebo za Židov považovaní boli diskriminovaní, neboli uznané ich občianske pravá, boli ponižovaní ako jedinci, no neboli v nich priame odkazy na ich fyzickú likvidáciu. Súčasne, v období vydania zákonného článku XIV v roku 1942 však už prebiehali povolávania k útvarom pracovných služieb, ktoré mali byť vyslané na front s 2 maďarskými armádnymi zbormi. V praxi, na fronte sa prejavil skutočný demoralizujúci morálny účinok občianskych a vojenských zákonov, nariadení, ktoré Židov zbavili občianskych a ľudských práv. Minister obrany, Vilmos Nagy, vo svojom memorandu v roku 1943, adresovanom regentovi Horthymu, následovne opísal situáciu osôb, vykonávajúcich pracovnú službu: „V čase môjho príchodu 22 vládli strašné pomery. Tieto pomery, vytvorené zákonným článkom XIV z roku 1942, som sa snažil napraviť tak, aby boli humánnejšie. Doteraz Židia (aj kresťanského vierovyznania) boli vystavení a hodení ako voľná korisť tým najnehanebnejším vášniam a krutému, brutálnemu a mnohokrát až takpovediac beštiálnemu zaobchádzaniu. Vtedy všetci hlásali, že Žida týrať, ničiť a vraždiť je vlastenecká povinnosť. Boli odsúdení takmer na smrť všetci, ktorí boli vyslaní vykonávať pracovnú službu na Ukrajinu. Pri povolávaní Židov sa udiali príliš bezohľadné udalosti. Povolali takých, ktorí stáli niekomu v ceste, ktorí pod nejakou zámienkou, ako záškodní ľudia mali byť zahubení bez ohľadu na ich vek a spoločenské postavenie. O brutálnych spôsoboch zaobchádzania s nimi som dostával deň čo deň hlásenia. Zdivočení radoví vojaci a žiaľ na niektorých miestach aj dôstojníci 21 § 5 ods. 4 dôvodom vylúčenia Židov z poskytovania výhod rodinám, z ktorých pochádzalo viac vojakov bolo to, že „prakticky sa nemôže stať, aby sa v niektorej židovskej rodine vyskytla taká osoba povolaná na vykonávanie výpomocnej služby, ktorá by mala troch vlastných alebo nevlastných súrodencov vykonávajúcich vojenskú službu." Samozrejme, že sa to nemohlo stať, pretože aj jeho súrodenci boli povinní vykonávať pracovnú službu, ktorá sa nepovažovala za vojenskú službu, hoci osoba vykonávajúca pracovnú službu v čase svojej neprítomnosti takisto nemohla prispieť svojou prácou k zabezpečeniu rodiny ako ten povolaný vojak. Navrhovatelia by boli odobrali, na základe rovnakej logiky rodinné resp. vojenské podpory osobám, povinným vykonávať pracovnú službu a od ich rodinným príslušníkom, ktoré im zabezpečoval Zákon o obrane štátu. Tvrdili, že „základom poskytovania rodinnej a vojenskej podpory, podľa opatrení zákona o obrane štátu, je vojenská služba. " Keďže „výpomocná služba nie je vojenská služba, poskytovanie takejto podpory osobám vykonávajúcim výpomocnú službu nemá opodstatnenie." (VHA VGŠ 4465/prez. 1.-1942) Zo zákona sa síce vynechalo toto diskriminačné opatrenie, v skutočnosti sa neustále opakovali sťažnosti, týkajúce sa nevyplácania podpory rodinám osôb, povolaných na vykonávanie pracovnej služby. 22 Generálplukovník mimo služby Nagybaczoni Nagy Vilmos bol ministrom obrany od 24. septembra 1942.
