Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Attila Bonhardt: Maďarská kráľovská armáda a otázka židovstva (Preklad: Alžbeta Bitterová
oduševnení tzv. dobovými ideami - zaviedli také brutálne a neľudské spôsoby zaobchádzania, že sa nato nemohli pozerať ani maďarskí vojaci a tieto ohlásili. V dôsledku bitky, namáhavej práce a nedostatočnej výživy zomreli vo viacerých prípadoch ľudia vykonávajúci pracovné služby. Tieto hrôzostrašne prípady som zistil vyšetrovaním vo funkcii vojenského sudcu a snažil som sa s tým skoncova." 23 Nariadenia Vilmosa Nagya, upravujúce pracovnú službu, do značnej miery zlepšili situáciu v zázemí predovšetkým tým osobám, ktorí vykonávali výpomocnú pracovnú službu. Tieto jeho aktivity viedli, medzi iným, k pravicovému útoku proti jeho osobe, po ktorom bol nútený sa vzdať funkcie v júli 1943. Bol to dôkazom toho, že sa zintenzívnela protižidovská nálada tak vo verejnom živote ako i v armáde. Bývalý náčelník Štábu maďarskej kráľovskej armády, Ferenc Szombathelyi sa vyjadril v roku 1945 v súvislosti so spôsobom zaobchádzania sa so Židmi nasledovne: „Židovská otázka nesmierne skorumpovala armádu. Všetky hodnoty sa prehodnotili. Ukrutnosť sa premenila na lásku k vlasti, násilnosti na hrdinstvo, korupcia na cnosť, ... Disciplína bola dvojaká. Jedna bola voči Židom, podľa tejto bolo všetko dovolené a jedna druhá, podľa ktorej sa mali rešpektovať predpisy. Samozrejme, posledne menovanú sa nepodarilo uskutočniť. Co samozrejme podrývala disciplínu v armáde, príkaz nebol dodržaný ak bol vydaný v židovskej záležitosti, ale rovno ho zasabotovali. Človek narazil, po každej stránke na neprekonateľné prekážky, kde každý sabotuje a kde sa nikoho nedá usvedčiť. Moje príkazy, ktoré som vydal v tejto veci, ignorovali. Nemal som odvahu Židov odvolať z frontu, lebo cestou ich odstránili. Tieto prípady nikdy nemali svojho pôvodcu. Na výzvu alebo urgenciu sa pohoršovali, klamali a všetko sa to stalo cnosťou a považovalo sa to za vyšší stupeň vlastenectva." 24 Záznam ministra obrany Vilmosa Nagya adresovaný Miklósovi Horthymu (publikoval Attila Bonhardt - Sándor Szakály) Kritika 8/1984. Vilmos Nagy v marci 1943 znovu upravil spôsob zaobchádzania s jednotkami, vykonávajúcimi pracovné služby. Jeho základnou ideou bolo, že aj pre židovské pracovne roty sú „smerodajné predpisy, nariadenia, usmernenia všeobecné platné pre armádu". Nariadenie odsúdilo všetky odchýlky. „Extrémy sú takisto nesprávne ako ústupčivosť. Je úplne postačujúce, ak sa veliteľ pridržiava vydaných opatrení a zabezpečí ich vykonávanie." Ďalej zakázal, aby sa ubližovalo a nadávalo osobám, vykonávajúcim pracovné služby. Od okruhu kresťanských veliteľov vyžadoval spravodlivý a neosobný postoj. Jeho snahou bolo zabezpečiť osemhodinový nočný odpočinok a potrebný čas na osobnú hygienu a udržiavanie odevu. Zároveň však nariadil to, že židovské pracovne roty „vždy sa musia umiestniť izolovane". Židom vykonávajúcim pracovnú službu zakázal návštevu hostincov, kaviarní, atď. Síce aj Vilmos Nagy uznal, že pomocní službukonajúci sa neposudzujú rovnako s osobami vykonávajúcimi ozbrojenú službu, no nariadenie o spôsobe zaobchádzania s nimi prispelo k dočasnému zlepšeniu situácie osôb vykonávajúcich pracovnú službu a to predovšetkým v zázemí. (VHA VGŠ 4895/prez. 1.-1943) Kontrolou dodržiavania svojich opatrení v zázemí, súvisiacich s vykonávaním pracovnej služby, poveril generálmajora Jenő Rődera, na území vojenských operácii náčelníka generálneho štábu. Maďarský krajinský archív Filmotéka Szálasi-proces IX/256-257. str. publ. Kársai: str. LXVLXVI.
