Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Attila Bonhardt: Maďarská kráľovská armáda a otázka židovstva (Preklad: Alžbeta Bitterová
v armáde až do vykonávania povinností výpomocnej služby, zodpovedajúce už cvičeniam vo výzbroji. Síce - z nedostatku legislatívnej podpory - bolo vynechané ustanovenie, podľa ktorého sa mali odobrať hodnosti židovským dôstojníkom, poddôstojníkom a iným v podobných hodnostiach, no vyhláška nariadila, aby boli židovskí dôstojníci a kandidáti na dôstojníkov prepustení z dôstojníckeho stavu a bez hodnosti majú byť opätovne prijatí do evidencie mužstva, ako povinne vykonávajúci „brannú výpomocnú službu". Ich vojenské preukazy bolo treba označiť veľkými červenými písmenami „ZS". 19 Vážne následky toho, že je možné odobrať od časti občanov hodnosti, získané vo vojenskej službe, prípadne na fronte bez toho, že by si to zaslúžili sa ukázali až neskôr. Táto psychická trauma sa prejavila nielen u tých, ktorých sa toto vládne nariadenie týkalo, ale hlboko sa zakorenila vo vedomí ľudí, že je možné ľudí beztrestne ponižovať, stačí, že tí ľudia patria do určitej kategórie občanov a postačuje aj to, že sú to Židia alebo majú židovský pôvod. Ministerstvo obrany pripravilo na jar 1942 návrh zákona na uzákonenie „výpomocnej služby", aby branná povinnosť maďarských občanov, považovaných za Židov bola legislatívne ošetrená. Návrh zákona v zásade neobsahoval opatrenia, ktoré by prekračovali ustanovenia vládneho nariadenia č. 2780/1941. Me., vydaného na základe mimoriadnej moci. Ciele boli v prvom rade, ako sa to vyjadrilo v odôvodnení, nasledovné „ministerské nariadenia, ktoré upravujú spôsob výkonu vojenskej služby Židov, ktorí majú brannú povinnosť a všetky s tým súvisiace otázky, má nahradiť zákon, ktorý je stabilnejší a nezávisle na podmienkach výkonu mimoriadnej moci vytvára základy vykonávania brannej povinnosti". Uzákonenie tohoto princípu, že židovskí branci si splnia svoju povinnosť vykonávania služby v armáde výkonom výpomocnej služby" podľa navrhovateľov jednoznačne potvrdzuje uplatnenie tých opatrení Židovského zákona v armáde, ktoré majú zabezpečiť vylúčenie Židov zo štátnej a inej verejnej služby. Bola považovaná za logickú a širšie vysvetlenie nevyžadujúce tá snaha, že „Židia majú byť vylúčení aj z ozbrojenej časti armády, lebo ak niekde, tak práve v oblasti individuálneho a korporatívneho života ozbrojených zložiek sa musia bez rušivých momentov uplatniť požiadavky maďarskej národnej idei a chápania kresťanskej morálky" 20 Chápanie kresťanskej morálky nebránilo tvorcom zákonného článku XIV z roku 1942, prijatého ako doplnok k zákonnému článku II z roku 1939 vtom, aby popri ostatných maďarských občanoch diskriminovali Židov ponižujúcim spôsobom s tým, že ich zaviazali vykonávať výpomocnú pracovnú službu a odňali VHA VGŠ 6105/ prez. 1.-1941. VHA VGŠ 4465/prez. 1.-1942.
