Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Attila Bonhardt: Maďarská kráľovská armáda a otázka židovstva (Preklad: Alžbeta Bitterová
ATTILA BONHARDT Maďarská kráľovská armáda a otázka židovstva (Preklad: Alžbeta Bitterová) Tak ako sa nachádza kvapka v mori, tak sa nachádzajú aj v masových armádach, organizovaných na základe všeobecnej brannej povinnosti, všetky problémy tej spoločnosti, ktorá ich zriadila. Rukujúci vojaci z rôznych spoločenských vrstiev prinášajú so sebou svoje problémy civilnej sféry, ktoré sa oproti občianskej spoločnosti prejavia oveľa markantnejšie v prísne zomknutom a silne regulovanom prostredí armády, založenej na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti medzi osobami. Takýmto problémom bola aj židovská otázka, ktorá krátko kulminovala po revolúciách, no vo vnútri Maďarskej kráľovskej armády sa utíšila takmer na pol druha desaťročia. Čiastočne aj vďaka tomu, že tzv. „bethlenovská konsolidácia" netolerovala antisemitské prejavy a čiastočné aj vďaka tomu, že po zavedení rôznych obmedzení po Trianoné sa hlásilo v zásade do dobrovoľnej armády pomerne nízky počet vojakov židovského pôvodu. Na začiatku tridsiatych rokov, keď sa začali v tajnosti opäť vykonávať odvody, hanblivo nazývané „nútené verbovanie", orientovalo sa radšej na obyvateľstvo z vidieka, ktoré sa považovalo skôr za zdravé jadro maďarského národa oproti obyvateľom miest, ktorých považovali za menej spoľahlivých a roduverných. Situácia sa však zmenila v druhej polovici rokov 1930. Národný socializmus sa dostal k moci v Nemecku a následne po celej Európe, tým pádom aj v Maďarsku sa zosilneli protižidovské hnutia. Súčasne bolo zrejmé, že naša krajina sa v dohľadnej dobe opäť môže vrátiť k armáde, organizovanej na základe všeobecnej vojenskej povinnosti. Odbor Prezídia Ministerstva obrany predložil v júli 1937 návrh „v súvislosti s definitívnym a uspokojivým riešením židovskej otázky vo vnútri armády". Podstatou tohto návrhu bolo, že Židov, „nespoľahlivých z hľadiska národnej bezpečnosti", treba rovnomerne umiestniť vo všetkých ozbrojených zložkách tak, aby podľa možností nebolo mužstvo židovského pôvodu pri jednotkách delostrelectva a spojárov. Podľa návrhu, rukujúci Židia môžu mať len také zaradenie, ,Jcde toto mužstvo, pre svoju nespoľahlivosť, nemôže spôsobiť žiadnu škodu. V zásade treba povedať, že do kancelárie člen židovského mužstva nemôže byť zaradený, nemôže sa zamestnať vo vedúcich pozíciách, môže mať len také zaradenie, ktoré nespôsobuje z vojenského hľadiska škodu (napr. ošetrovateľ koni,
