Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Attila Bonhardt: Maďarská kráľovská armáda a otázka židovstva (Preklad: Alžbeta Bitterová

posol, kočiš, prípadne čatár). Žid nemôže získať vôbec žiadnu hodnosť."

1 Tento návrh bol ešte v roku 1937 uložený do registratúry. O necelý rok, v máji 1938, maďarský parlament prijal návrh zákona „o efektívnom zabezpečovaní rovnováhy medzi spoločenským a hospodárskym životom". Zákonný článok XV z roku 1938, známy pod názvom ako prvý Židovský zákon, obmedzil možnosti zamestnať ľudí židovského vierovyznania v určitých pracovných odvetviach. Tento zákon porušil ich občianske práva tým, že časť maďarských občanov považovaných za Židov zbavil možnosti slobodne sa zamestnať. To bol začiatok - teraz už s podporou štátu - vylúčenia určitej skupiny občanov z okruhu občanov s plným občianskym právom. Toto prvé odobratie práva otvorilo cestu k d'alším bezprávnym stavom. V tomto období sa zaoberal rezort Ministerstva obrany s celkom inými otázkami. V auguste 1938 Maďarsko bolo zrovnoprávnené v oblasti ozbrojovania sa, čo mu umožnilo návrat k armáde, založenej na všeobecnej brannej povinnosti. Skúsenosti z I. svetovej vojny ukázali to, že nestačí armádu pripraviť na prípadný ozbrojený konflikt, ale všetky materiálne, osobné i duševné sily štátu treba v prípade potreby podriadiť záujmom vojny. V tomto duchu sa zrodil zákonný článok II z roku 1939 o obrane štátu, založený na všeobecnej brannej povinnosti, ktorý vláde udelil mimoriadnu moc na zmobilizovanie celej krajiny v čase vojny alebo v prípade priameho vojenského ohrozenia štátu. Paragraf 87 tohto zákona hovorí, že „všetky tie osoby, bez ohľadu na pohlavie, ktoré dovŕšili 14. rok veku a neprekročili 70. rok veku, sú povinné v záujme obrany vlasti vykonávať práce primerané ich telesným a duševným schopnostiam"

. Paragraf 230 však nariadil zavedenie verejnoprospešnej pracovnej služby a to „každého mladého maďarského občana vo veku 21 až 24 rokov, ktorý je kvalifikovaný ako absolútne nespôsobilý na vojenskú službu, je možné jeden krát, na nie viac ako tri mesiace, zaviazať vykonávať verejnoprospešnú pracovnú službu v pracovnom tábore". Podľa ďalších odsekov tohto paragrafu prináleží osobám vykonávajúcim verejnoprospešnú pracovnú službu taká istá ochrana ako tým, ktorí vykonávajú ozbrojenú službu. V takmer rovnakom čase, so zákonom o obrane štátu, sa dostal do parlamentu ďalší návrh zákona, s názvom „O obmedzovaní pôsobenia Židov vo verejnom a hospodárskom živote". Tento zákon na jednej strane silne obmedzoval číselný pomer Židov v jednotlivých pracovných odvetviach, no na druhej strane tým, že miesto náboženského vierovyznania preferoval pôvod, resp. zdôrazňovaním rasového pôvodu značne rozšíril okruh maďarských občanov považovaných za Židov. 1 Vojenský historický archív (ďalej len: VHA), náčelník generálneho štábu Maďarskej kráľovskej armády (ďalej len: NGŠ) 2496/prez. 1.-1937.