Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - László Kalákán: Písomn á dokumentácia Historického archívu Služieb štátnej bezpečnosti a „obdobie ohrozenia" (Preklad: Alžbeta Bitterová)
V Historickom archíve možno nájsť početné množstvo dokumentov, ktoré sa nejakým spôsobom spájajú s činnosťou Raouia Wallenberga v Maďarsku. Na jednej strane, časť spisov vznikla v období povojnových politických previerok a počas rôznych procesov, v rámci ktorých prešetrovali činnosť a zodpovednosť osôb, ktoré sa dostali do kontaktu so švédskym diplomatom. Na druhej strane, meno Wallenberga a osôb, predovšetkým židovského pôvodu, ktoré s ním boli v kontakte, sa vyskytujú v mnohých dokumentoch tých osôb, voči ktorým boli v roku 1949, resp. 1953 pripravované procesy. Proces by bol očistil nielen sovietov spod obžaloby za únos diplomata, bol spojený zároveň s odmietaním Marshallovho plánu a s prípravou jedného budapeštianskeho sionistického procesu, a prostredníctvom kauzy Pála Szalaia aj s odsúdením generálporučíka štátno-bezpečnostnej služby Gábora Pétera. Spomedzi všetkých dokumentov je snáď najzaujímavejší materiál Pála Szalaia. Menovaný vstúpil v roku 1937 do Národnej socialistickej strany a v roku 1939 do Strany šípového kríža. Podľa jeho vlastnej výpovede, „na základe posúdenia stavu vojny", vystúpil zo strany v roku 1942. Následne, po 15. októbri 1944, ho reaktivovali ako vedúceho, zodpovedného za pracovnú disciplínu. Szálai sa dostal, v „období ohrozenia", do kontaktu s Wallenbergom a mal hlavnú úlohu pri záchrane budapeštianskeho geta. Táto jeho činnosť bola základom jeho neskoršieho obvinenia, v ktorom bol obvinený aj Károly Szabó. V zmysle obžaloby Károly Szabó pomáhal Pálovi Szalaiovi pri zavraždení Wallenberga. Citujeme zo zápisnice, spísanej 1. augusta 1953: „Po krátkom vypočúvaní ma vyzvali, aby som hovoril o zavraždení Raouia Wallenberga [...] čo sa stalo na námestí Szabadság v dome č. 12. [...] Na námestí Szabadság v dome č. 12 som nikdy nebol, o ňom som počul vtedy po prvýkrát a nevedel som o tom nič povedať. Po telesnom týraní, pod vplyvom ktorého som vymyslel text výpovede, čo som následne hneď aj oľutoval a ešte v ten deň som ho aj odvolal. [...] Zo strachu pred ďalším telesným týraním som sa rozhodol, že vinu za účasť na zavraždení Raouia Wallenberga prevezmem na seba..." Súdne konanie bolo vedené aj voči ďalším osobám, ktoré boli v nejakom kontakte so švédskym diplomatom. Medzi nich patril Aurél Balázs mladší, ktorého súdny spis možno nájsť v archíve pod názvom „Súdny proces Auréla Balázsa ml. a jeho spoločníkov", ďalej spisy, ktoré vznikli počas procesov, vedených proti Dr. Belovi Forgáchovi, vedúcemu informačnej kancelárie švédskeho veľvyslanectva resp. voči Dr. Andrásovi Józsefovi (Fisch). Posledne menovaného obvinili zo špionáže pre Spojené štáty a štát Izrael, obvinili ho zradou budapeštianskych chudobných Židov v rokoch 1944-1945 a sionizmom. Do procesov boli zapletené aj tie osoby, ktoré zastávali funkcie vo vedení budapeštianskej židovskej rady v rokoch 1944-1945 a boli v kontakte s Raoulom Wallenbergom, ako Lajos Stöckler, vedúci geta a Miksa Domonkos. Asi najzaujímavejšou časťou vyšetrovacieho spisu je, že k priebehu procesov sa nachádzajú v pripravovaných návrhoch sudcu alebo prokurátora poznámky návody na „objasnenie" vraždy Wallenberga, no v zápisnici z procesu sa ne-
