Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - László Kalákán: Písomn á dokumentácia Historického archívu Služieb štátnej bezpečnosti a „obdobie ohrozenia" (Preklad: Alžbeta Bitterová)
nachádza takmer žiaden odkaz, ba čo viac, poznámky svedčia o tom, že pripravované dokumenty v tomto smere resp. zápisnice z vykonaných súdnych procesov boli zničené. Proces sa nakoniec po Stalinovej smrti neuskutočnil, nakoľko Berija zastavil prípravy prebiehajúce v Sovietskom zväze, ktoré mali byť vzorom pre procesy v Maďarsku. Tieto spisy sú zaujímavé aj preto, lebo v roku 1949 a v roku 1953 poskytujú retrospektívny pohľad na „obdobie ohrozenia" a zároveň na toto obdobie aj nadväzujú, nakoľko opätovne vypočúvajú pozitívnych i negatívnych aktérov tohto obdobia, chystajú využiť udalosti „obdobia ohrozenia" ako podklad jedného koncepčného procesu, zároveň však takmer nič nevieme o hybných silách, dôvodoch a motivácii tých neznámych osôb, ktoré pôsobili v pozadí udalostí. Jeden jediný odkaz možno nájsť v hlásení z 29. septembra 1953, a to: ,jVa základe rokovania s vedúcimi súdruhmi a na základe tam získaných stanovísk však, vo veci Pála Szalaia, sme zaviedli ďalšie opatrenia s cieľom objasniť jeho činy proti ľuďom". Nevieme, žiaľ, kto boli tí „súdruhovia", aké to boli stanoviská a aké boli ďalšie opatrenia. V archíve, samozrejme, nájdeme vyšetrovací spis generálplukovníka Ivana Hindyho, ktorý bol veliteľom maďarských vojenských útvarov, obkľúčených v Budapešti. Hindyho, pre jeho vojnové a protiľudové zločiny, v roku 1946 odsúdili na smrť a popravili ho. Síce možno o ňom konštatovať, že v tomto období už nepatril medzi hlavných aktérov, ktorí mali vplyv na chod udalostí, bol bábkou v rukách Nemcov počas celej doby obliehania a ani sa nepohol z podzemných úkrytov. Z uvedených dôvodov nemohol zabrániť násilnostiam proti Židom a osobám zúčastneným na vykonávaní pracovných služieb, aj keby bol chcel. Je zodpovedný, predovšetkým za to, že zajal svojho nadriadeného, verného Horthymu, generálporučíka Belu Aggtelekyho, atak pomohol maďarským nacistom šípového kríža (nyilas) prevziať moc, čo bolo jedným z dôvodov opätovného spáchania neľudských činov voči Židom. Podobnou vedľajšou postavou v udalostiach bol Gyula Sédey, ktorý bol od polovice decembra 1944 policajným hlavným kapitánom v Budapešti a v tejto hodnosti ho strhli udalosti „obdobia ohrozenia". Počas procesu sa pokúšal objasniť okolnosti nasadenia polície v budapeštianskych bojoch a odôvodniť svoje činy, vykonané na záchranu Židov v Budapešti. Materiály z činnosti oddielov Hungarista Légió a oddielov šípového kríža (nyilas) obsahujú dôležité, dielčie informácie. Medzi dokumentmi možno nájsť hlásenie o členoch ozbrojených útvarov šípového kríža, vykonávajúcich službu v Radeczkyho kasárňach, informácie o popravších čatách, pôsobiacich pod maďarskou nacistickou vládou, o miestach pôsobenia nacistických teroristických skupín a o bývalých členoch Hungaristickej Légie. Spisy sa nachádzajú o členoch mužstiev a funkcionárov maďarských nacistov, o výpovediach, súvisiacich s nacistickými popravami ako aj o maďarských nacistických župných, okresných vedúcich obvodov a odsúdených zločincoch šípového kríža.
