Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Gyula Csics: Bansk é nešťastia v uhoľnej panve Taty (Preklad: Alžbeta Bitterová)
nanajvýš ich bude vnímať ten, kto ju navštívi osobne, resp. si pozrie v múzeách na fotografiách, kresbách. Toto je aj príčinou toho, že pod pojmom banská katastrofa ľudia chápu a cítia niečo inšie ako baníci. Ľudia väčšinou považujú za banskú katastrofu tú, ktorá si vyžiada aj ľudské obete. Po banskej katastrofe sa v podstate nedá nič vidieť na povrchu a nemožno vnímať ani to, keď zmizne jedno banské pole, jedna časť bane sa zničí výbuchom banského plynu, alebo je nutné definitívne ju uzavrieť v dôsledku požiaru. V skutočnosti aj tieto prípady sú banskými katastrofami. Je to také, ako keby vybuchla, zrútila sa jedna výrobná hala továrne. Úplné zmiznutie väčšej bane sa rovná totálnemu zániku jednej veľkej továrne (povedzme cementárne alebo chemickej továrne). Veľkosť takýchto rozmerov však ľudia nie veľmi vnímajú lebo nevideli to, čo tam bolo, nevideli čo všetko sa zničilo v dôsledku katastrofy. Slávnostne odovzdávanie pietneho banského pomníku v Tatabányi sa konalo 16. augusta 1997 na mieste cintorína niekdajšej starej osady. Pietny pomník je spomienkou na všetkých tých baníkov, ktorí prišli o život počas pomaly už 110 ročnej histórie uhoľných baní v Tatabányi. Vedľa centrálneho pamätníka, na ktorom je zobrazená rozdrvená a prepadnutá štôlňa po výbuchu banského plynu, sa nachádza osem monumentálnych kamenných tabúl, kde je uvedených 576 mien. Toto číslo je vysoké ešte aj v prípade, keď berieme do úvahy tú skutočnosť, že počet narástol v priebehu 100 rokov a zodpovedá počtu obyvateľov stredne veľkej obce. Z charakteru práce v bani vyplýva - odhliadnuc od vedomosti a predvídavosti človeka - že sa tam vždy ukrýva nebezpečenstvo, veď práca v bani je večný, tvrdý súboj so živlami. Bojuje s tými istými prírodnými živlami, ktoré už človek pradávnych čias považoval za prejav Božieho hnevu. Síce príčiny katastrôf požiar, povodeň, pohyby a otrasy zemskej kôry sú si veľmi podobné, no banské katastrofy sa líšia od prírodných katastrôf z rôznych aspektov. Človek nemá žiaden vplyv na vznik prírodných katastrôf, tie možno jednoznačne považovať za „prejav Božieho hnevu". V prípade banských nešťastí však sám človek privoláva prírodné sily. Baník vyhlbuje šachty, baník pretvára priestor pod zemou, aby vyniesol z hĺbky zeme na povrch pre neho užitočné nerastné bohatstvo a využil ho vo svoj prospech. Všetky odvetvia baníctva patria medzi nebezpečné odvetvia, nech je to ťažba soli, rudy alebo uhlia. Banské katastrofy sa odlišujú od prírodných katastrôf aj v tom, že v rôznych obdobiach sa mení ich charakter a vlastnosti, v závislosti od toho aké odvetvie baníctva dominuje v danom historickom období, resp. akou technológiou sa pracuje v baníctve a do akej miery je rozvinutá prevencia predchádzania nebezpečenstva v baníctve. Zdanlivo to pôsobí protichodne, že čím je modernejšia banská technológia, čím je dokonalejšia prevencia predchádzania nebezpečenstva v baniach, avizovanie nebezpečenstva, o to väčšia je pravdepodobnosť vzniku
