Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Gyula Csics: Bansk é nešťastia v uhoľnej panve Taty (Preklad: Alžbeta Bitterová)
banských nešťastí veľkého rozsahu. Modernizácia banskej techniky umožňuje zväčšovanie rozmerov baní, rast počtu pracovníkov na jednom pracovisku. Z toho všetkého vyplýva, v novšej dobe sa síce zvyšuje bezpečnosť v baniach, že katastrofa napriek tomu nastane pôsobením rôznych prírodných faktorov náhodne pôsobiacich v rovnakom čase, jej rozmery sú väčšie, dôsledky sú omnoho vážnejšie ako v minulých časoch. V roku 1894 začali odkrývať uhoľné bohatstvo panvy okolo Taty. Prvý banský vozík sa objavil 24. decembra 1896 pri východe šikmej šachty č. I, pomenovanej po zákonnom dedičovi grófovi Ferencovi Esterházym, a skutočná ťažba uhlia sa potom začala v marci roku 1897. Základné nebezpečenstvá v baniach, ako návaly vody, výbuch banského plynu a banský požiar sa objavili už v počiatočnom období. Tieto banské javy spôsobili tie veľké straty na životoch a majetku, ktoré môžeme nazvať banskými katastrofami. Inou kategóriou sú banské nehody, ktoré v prvom rade nie sú spôsobené prírodnými silami, ale nepozornosťou a nedbanlivosťou človeka. Toto spôsobuje to zdanlivé protirečenie, že počas existencie baníctva v Tatabányi nachádzame v prameňoch viac údajov o počte zomrelých v banských nešťastiach. V publikáciách, vydaných z príležitosti 100. výročia existencie bane, sa hovorí o počte 320 osôb. Dnes sa už nachádzajú v archíve tie štatistiky bývalého podniku a jeho nadriadených orgánov, v ktorých sú evidované tiež tieto počty o obetiach na životoch v baníckych nešťastiach. Už na spomínaných kamenných tabuliach pietneho pomníku baníkov sú však zaznamenané mená obetí v počte 576, ktoré prišli o život v rôznych situáciách za viac než 100 rokov pri výkone svojej práce. Nie sú tu vymenované len obete veľkých banských katastrôf, ale aj tie, ktoré zahynuli pri nešťastných nehodách či už v bani alebo na povrchu. Medzi tri základné nebezpečenstvá patria v každej uhoľnej bani plyn, oheň a voda. V panve pohoria okolo Tatbányi bola najväčším nebezpečenstvom voda. V záujme toho, aby sa v bani mohlo pokračovať v dolovaní uhlia, bolo potrebné dostať značné množstvo vody na povrch. V dôsledku toho zanikli pramene vody okolo Taty a preto sa muselo ukončiť dolovanie aj v panve v lokalite Nagyegyház. V záujme predchádzania banských katastrôf sa to muselo vykonať. Dnes sa opäť objavili pramene vody okolo Taty, čoho dôkazom je aj zvyšovanie hladiny krasovej vody. Našťastie pramene vody nevyschli a tak nedošlo k inej prírodnej katastrofe na povrchu. Z vápenca a dolomitu, ktoré sa nachádzajú v spodných častiach panvy a rozpúšťajú sa pôsobením kyslých a atmosferických zrážok, vznikli zložité vodné žilky, dutiny, s väčším -menším objemom a tie tvoria navzájom súvisiace systémy. Toto nazývame vápenatením. Tieto dutiny a žilky sa naplnia vodou po tzv. krasovú vodnú hladinu a neustále sa dopĺňajú. Táto hladina krasovej vody sa znížila v dôsledku neustáleho odčerpávania vody na povrch o 45 metrov a jej hladina sa opäť začala dvíhať až po ukončení dolovania.
