Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Gyula Csics: Bansk é nešťastia v uhoľnej panve Taty (Preklad: Alžbeta Bitterová)
GYULA CSICS Banské nešťastia v uhoľnej panve Taty (Preklad: Alžbeta Bitterová) Keď sa na mňa telefonicky obrátila riaditeľka archívu pani Erzsébet Csombor a zaujímala sa o to, či by som bol ochotný pripraviť jednu prednášku o banských katastrofách v Tatabányi, nepožiadal som ju o čas na rozmyslenie, trochu som sa síce zamyslel, ale ešte počas tohto telefonického rozhovoru som odpovedal kladne na jej žiadosť. Obavy o správnosti môjho náhleho rozhodnutia sa objavili až neskôr. Je síce pravda, že ako historik dejín priemyslu som sa touto témou zaoberal v meste Tatabánya, bádal som v archívoch, ale v skutočnosti som sa venoval len spisovým materiálom niekoľkých banských nešťastí. Sformovala sa vo mne i otázka, či v skutočnosti ja som ten pravý odborník, ktorý môže o tejto téme prednášať archivárom, veď oveľa podrobnejšie analyzovali bezpečnostní technici baní priebeh tej - ktorej banskej katastrofy ako ja. Títo odborníci však banské katastrofy skúmali viac- menej z technického a odborného hľadiska, aby získali tie poznatky, vďaka ktorým by mohli zabrániť podobným nešťastiam. Toto ich snaženie je úplne opodstatnené, ale pre širokú verejnosť nie sú predsa také zaujímavé, nakoľko sú komplikované a vyžadujú si značné odborné vedomosti. Je teda na mieste otázka, prečo a čo má hovoriť jeden historik dejín priemyslu o banských nešťastiach. Ignác Romsics mal jednu veľmi zaujímavú prednášku, v televíznom programe s názvom „Mindentudás Egyeteme", kde analyzoval teórie, existujúce o historickej vede, prečo sú potrebné historické bádania. Prečo píšeme a čítame o minulosti? Pri hľadaní odpovede na túto otázku ako prvú spomenul ľudskú zvedavosť. Myslím si, že keď hovoríme o banských nešťastiach, tak skúmame ich ako historici, a rovnako môžeme súhlasiť s týmto skonštatovaním. Ďalším problémom pri skúmaní banských nešťastí je, že ľudia majú všeobecne veľmi málo poznatkov o baniach. Bane sú preto vždy tajuplné, vždy ich obklopujú akési záhady. Niet divu, veď kto v bani nebol aspoň raz, ten si len ťažko vie predstaviť, aké to je v skutočnosti. Prírodné banícke múzeum v Tatabányi (Szabadtéri Bányászati Múzeum) sa pokúša čo najkomplexnejšie ukázať, čo je to vlastne baňa, avšak návštevník múzea sotva vníma, aká je v skutočnosti. Ved 1 baňa naozaj existuje len pod zemou. Objekty bane na povrchu sú iba časťou vrcholu ľadovca, nakoľko jej časti v podzemí, čo sa týka rozmerov a počtu jej objektov, sú mnohonásobne väčšie ako objekty na povrchu. Všetko je to však neviditeľné,
