Feketeházy János, Magyar mérnökök. 8. füzet (Esztergom, 2005)

Na uskutočnenie prechodu pri Segedíne bola vypísaná medzinárodná súťaž 1. júla 1880., s lehotou podania súťažného diela do 1. septembra. Podľa súťažných podmienok sa mohli súťaže účastniť iba tí, ktorí sú ochotní most aj vybudovať. Kvôli tomu sa mohli účastniť súťaže projektanti - inžinieri iba cestou zhotoviteľa. Ďalšou podmienkou bola, že náklady nemôžu presiahnuť hodnotu jeden miliónov dvestopäťdesiattisíc forintov, pričom hlavný otvor má byť minimálne 110 metrov dlhý, ďalej - z estetických dôvodov u železničných mostov všeobecne aplikovanými mriežkovými nosníkmi s paralelnými pásnicami sa nedalo podať projekt, a súťažiaci, ktorý bol poverený realizáciou musel zložiť desať percent z hodnoty zmluvy u Maďarského kráľovského daňového úradu do depozitu. To znamenalo, že súťaže sa mohli účastniť iba zhotovitelia, ktorí disponovali značným kapitálom. Svoj projekt ponúkol Feketeházy pre Strojnú fabriku Maďarských štátnych železníc (MAVAG), ale "...v tohtoročnom rozpočte firmy chýbajú peniaze na zakúpenie týchto projektov, na moje poľutovanie ho nepovažovali za prijateľný"- píše sa v odpovedi, ktorá oznamuje rozhodnutie riaditeľstva, ktorý bol napísaný 11. augusta 1880. Následne po tom ponúkol svoje projekty Feketeházy francúzskej firme Eiffel, ktorí sa najprv zdráhali od ich kúpy, lebo sa obávali toho, že firma sa ocitne vo zlom svetle, ak sa dostane na svetlo sveta, že sa účastnia súťaže s cudzím projektom. Feketeházy uzavrel 9. augusta 1880. zmluvu s Albertom Schickedanzom staviteľom - maliarskym umelcom (s neskorším projektantom diel stavebných častí, ako napr. Műcsarnok, Múzeum krásneho umenia a Pamätník Milénia) na vypracovanie projektov staviteľskej časti, text tejto zmluvy je známy, ale toto zachycuje vo svojom liste zo dňa 19. augusta László Gyengô (poverenec Eiffelovej firmy a neskorší vedúci výstavby mosta). Eiffelovci neodovzdali požadovaných 5000 forintov za projekty, ale pre prípad výťazstva dali prísľub na výplatu 10 000 forintov. Podmienkou bola, „...nepovedzte ani slovo nikomu, kým hodnotitelia nevyslovia svoj názor". Do stanovenej lehoty podalo 12 významných európskych firiem spolu 23 súťažných projektov. Aj Eiffelova firma sa účastnila súťaže dvomi projektmi. Hodnotiaci výbor rozhodol 16. septembra 1880 a menovala za výťaza súťaže druhý plán, ktorý podala Eiffelova spoločnosť. To bol projekt Feketeházyho. Eiffel prišiel do Segedína a 19. októbra podpísal zmluvu. Napriek tomu, že denník s názvom Pester Lloyd napísal už 19 septembra, že projekty vypracoval Feketeházy (a po ňom i viacero časopisov podalo o to reportáž) a technický týždenník s názvom Építő Ipar (Stavebný priemysel) vo svojom článku zo dňa 21. októbra publikoval Feketeházym podpísaný list, v ktorom na ochranu svojich práv napísal, že on je autorom projektu, v jeho vlasti dlho prevládal názor, že 19