Evangélikus Élet, 2013. július-december (78. évfolyam, 27-52. szám)
2013-12-22 / 51-52. szám
22 n 2013. december 22-29. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet . Nebojte sa! Zvestujem Vám vel’kú radosi, ktorá bude vsetkému l’udu.“ Lk 2:10. Sviatky lásky a pokoja „...Sláva na vysostiach Bohu a na zemi pokoj l’ud’om dobrej völe...“ (Lk 2:14.) Uz sú tu zase Vianoce: najkrajsie sviatky róka. Mámé si polozif otázku: Ako ich slávime? Mámé si uvedomit’, ze nás Pán Jezis Kristus prisiel na tú zem, aby stelesnil Boziu dokonalú lásku, aby sme sa mohli póznát' pramena vsetkého bozského dobrodenia a pramena vsetkej perfektnej lásky. - Aj potrebujeme toto vsetko. - Ved’ v dnesnom svete uz vsetko mámé. V modernych obchodnych domoch vsetko sa dá dostaf, co len clovek potrebuje. Iba tie najdölezitejsie: láska a l’udskosf sa nedá dostat’. Síce dnesny clovek tieto dary potrebuje najlepsie. Nás Pán Jezis Kristus tú dokonalú bozskú lásku a perfektnú íudskost’ priniesol na nasu zem, k nám. Tá Kristova láska prijíma vsetkych l’udí: aj napriek rozlicnostiam. Tá Kristova láska spája najdokonalejsie l’udské srdcia. Tak sa stane vianocny zázrak: my krest’ania, veriaci Judia mőzeme byt’ jedni v Kristovej láske. Mőzeme prezif ten bozsky zázrak, ze sme ako jedna rodina. Nás Hospodin je nás Otec a my sme ako Jeho milované deti: sme bratia a sestry. Kym hriech - l’udská sebeckost’, hnev, nenávist’ - oddelí a postaví oproti sebe, zatiaf Kristova láska pomőze nám nájst’ spolocnú cestu a spája bratské a sesterské srdcia. Aj to mőze byt’ zázrakom tychto Vianoc. Vtedy, v prvych vianocnych sviatkach anjeli zvestovali radostnú zvest’, ze sa narodil nás Spasitef, Vykupitel’. Jeho menő znamená: „On zachráni svoj l’ud z jeho hriechov.“ Z tych hriechov, ktorí nás oddelia a postavia nás proti sebe. Z tych hriechov ktoré nás oddelujú. Nás Pán Jezis Kristus chce zlomit’ nase tvrdé okovy hriechov. On má nato dost’ moci. A aj dost’ lásky, milosti. Nás Jezis Kristus chce byt; naozaj nás Spasitel’om, Vykupitel’om, Ktory chce nás zachránit’. Nás Hospodin na tieto vianocné sviatky tiez posle svoje anjeli k nám, aby nám zvestovali: „Sláva na vysostiach Bohu a na zemi pokoj Judom dobrej völe.“ - Sláva a chválospev naozaj Pánu Bohu, ze sa nám narodilo Jezis Kristus, nás SpasiteJ a Vykupitel’. On je nasou nádejou na obnovenie. On je „cesta, pravda i zivot“. On je naozaj tá cesta, ktorá vedie ku pramenom lásky a pokoja. Önje naozaj tá cesta, ktorá privedie nás k dokonalej, perfektnej lásky a pokoja. - VoJakto ráz napísal: „V chlade a tme rozkvitol kvet... Vo svete zúfalstva a chladu rozkvitol kvet nádeje. Narodil sa Kristus Spasitel’. Pod’akujeme za toto vsetko násmu Hospodinovi a spievajme veselo z celého násho srdca: tú starú, krásnu piesen: „Cas radosti, veselosti, nastal pozetmany: Ked’SpasiteJ, Vykupitel’narodil sa z Panny, v mestecku Betleme, v jaslickách na slame, lezí maié Pacholiatko na zime..." - A predsa: On nám dáva nádej, teplo, lásku a pokoj. „Sláva na vysostiach Pánu Bohu!“ „A na zemi pokoj Judom dobrej völe. Amen.“ ■ Hilda Guláciová-Fabueová Zlatica Oravcová Vianocné hlasy Vianocná piesen v srdce padla mi, S nou radosf mojich dávnych detskych cias, Ked’spievala som sfatne s hviezdami, Anjelov zrela vsadé vőkol nás! A cestou do kostola tichy hlas, Do melódie Vianoc zladeny, Krajinu zimnú menil v rísu krás... Bola som svedkom tejto premeny! To Hviezda spósobila taky div, Láska, ktorá do jasiel’ l’ahla si: Ja videla som zelen rajskych nív, Zlatého mesta vsetky okrasy.... Viem, ze sa roky detstva nevrátia, Vsak volám vrúcne: Tvoja vól’a búd! Len prosím, daj mi srdce diefat’a A v Tebe, Boze, navzdy spocinút’! Nepriateístvo, najvzácnejsí dar pre narodeného Spasitela Po tichom adventnom období sa ku nám priblízil vianocny cas, v ktorom sa snazíme viac hovorif o láske. Deje sa tak na uliciach, kde sme vyzyvaní ku dobrocinnosti a stedrosti; cez televízne obrazovky, z ktorych sa ku nám prihovárajú rőzne charitatívne organizácie. Ku láske voláme aj v rodinách, ked’vyjadrujeme túzbu, aby sme rodinné teplo a pokoj zachovali aspon na Vianoce. Aj v cfirámoch sa viac hovorí o Láske, ktorá ku nám prisla na Vianoce z neba. Lenze sa stáva, ze láska sa odohráva len a len v nasich ústach. Vieme ju opísat’, vieme o nej spievaf, ale zabúdame ze ju mámé zif, alebo to vöbec ani nevieme. Nevedia ju zif l’udia vo svete, v politike ale vel’akrát to nevieme ani my, kresíania. Mozno si to nechceme póznát’, ale skutocnosf je taká. Ved’napádé medzi slovenskym a mad’arskym národom o tóm svédei. Nie ze by sme v láske medzi sebou zili, ani o nej medzi národmi nevieme rozprávat’. Namiesto lásky, odpustenia, tolerancie a úcty panuje nenávist’. Najvácsím sklamaním vsak je, ked’je tak aj medzi nami, ktorí nosíme menő krest’an. Bozie slovo v knihe Prísloví hovorí: „Nenávisi vyvoláva rozbroje, ale láska prikryva vsetky priestupky." Treba nám ísf k jaslickám a daf narodenému SpasiteJovi v prvom rade svoju nenávist’, nelásku a potom aj célé srdce. Príkladom nám mőzu byt’ tri postavy s Modernej vianocnej rozprávky od Nory Barátovej: „Pristúpil k jaslickám zarasteny ciemy vojak, este mu na satách nezaschlo blato, do ktorého sa hodil, aby ho nezasiahla nepriatelskáguíka. „Doniesol som Ti, Jezisko, do daru svoju pusku. Ja viem, ze to nie je vzácny dar, ale keby Ti kazdy dal pusku, ktorou musizabijai, bol by na zemi veeny pokoj“ Pristúpil k jaslickám moeny král'a v rukách niesol t'azkú zlatú korunu. „Vezmi si, Jezisko, moju korunu. Odteraz bude patrit' iba Tebe. Ked’si raz kazdy panovnik zlozi pred Tebou svoju korunu, budú si na zemi vsetci l’udia rovni.“ Pristúpilo k jaslickám mladé dievca a vlozilo do nich svoje srdce. ,,Darujem Ti, Jezisko, jediné, co mám: svoje cisté srdce. Keby Ti kazdy mohol takto odhaliisvoje srdce a darovafTi ho, panovala by na svete iba vzájomná láska!' Vojak, král’i dievea vedeli, co je tym najvzácnejsím darom pre Pána. Spoznajme aj my pocas tohtorocnych sviatkov to, co bude pre Pána najvzácnejsie a obdarme Ho tym. On prijme aj nasu nenávist’, aj rozhorcenie a daruje nám za to do srdca pokoj, lásku porozumenie a schopnosf ozajstne odpúsfat’. Módiimé sa za pokoj medzi nasimi národmi a ako Bozie deti ho spolu aj tvorme. Bozie Slovo nás v druhom liste Korintskym 13,11 k tomu vyzyva: „Nakoniec, radujte sa, bratia, zdokonal'ujte sa, napominajte sa, bud’te jednomysel’ní, zachovávajte pokoj, a Boh lásky a pokoja bude s vami." ■ Hana Sevecková evanjelická farárka Vdaka Bohu za jeho nevyslovny dar! Jedna mladá ucitel’ka isla na krátku prax na Aljasku. Vel’mi skoro sa presvedcila, ze bude musief improvizovaf aj v situáciach, ktoré by sa ucitel’om inde na svete zdali jednoduché. Pri rozprávaní ziakom o bliziacich sa Vianociach a priprave predstavenia, zostala zaskocená pri citani instrukcie. Bolo tarn totiz napísané: „Deti, ktoré hrajú sóba by mali mat'hnedé oblecenie, parohy sa mőzu urobii z namal’ovanych suchych vetviciek." No vyborne, pomyslela si, kde tu nájdeme suché vetvicky?! Pozrela sa z okna a uvidela iba beznádejne holú plán pokrytú snehom. Na kilometre d’aleko nijaky strom. „ Tak, deti-povedala- „myslím, ze budeme musiet' zahrat’nejaké inépredstavenie. Vtóm nasom vystupuje sob a my nemózeme vyrobiiparohy, pretoze tu nie sú nijaké stromy." Deti s tym nesúhlasili a nakoniec sa jeden chlapec spytal: ,A> páni ucitel'ka, nemohli by sme pouzii pravé sobie parohy? Nám sa ich pri dome poval'uje neúrekom!" Aj pri tohtorocnych vianocnych sviatkoch sa musíme spytaf, ci skutocne híadáme pravé veci. Alebo sa snazíme vyplnif vnútornú prázdnotu len nejakou náhradou? Pővodne duchovnú podstatu sme mnohokrát zmenili na cisto konzumnú zálezitosf, po povrchu ktorej plávajú krehkí l’odky slov ako láska, pokoj a radosf, ktoré sa stávajú len frázami - prázdnymi slovami bez obsahu. Obhliadnime sa cez Vianoce trochu viac okolo seba. Uprostred vsetkého pozlátka sú jaslicky. Netrbliecu sa a ani nie sú prílis krásne, ale boli urcené, aby prichylili Bozieho Syna. Pravym zmyslom Vianoc je oslávenie Jezisovho narodenia. Tu zacalo napl’nanie Bozieho plánu spásy. Uprostred vsetkych tych vianocnych svetiel spomente si na Svetlo sveta. Opustilo svoj domov v nebesiach, aby sa stalo malym Dief atom a neskőr zomrelo za nase hriechy na krízi. Jezis je dővod, preco slávime Vianoce. Prajeme vsetkym citatelom a Judom dobrej völe pozehnané vianocné sviatky, prezité v poznaní tej pravej radosti a pokoja v Jezisovi Kristovi. On je tym vianocnym darom, ktory nám Boh dal, a preto „...Radujme sa, veselme sa, zo zivota cistého, z rodu král’ovského nám, nám narodil sa.“ ■ Lubomír Turcan
