Evangélikus Élet, 2012. július-december (77. évfolyam, 26-52. szám)
2012-12-23 / 51-52. szám
Evangélikus Élet SZLOVÁK OLDAL 2012. december 23-30. » 23 Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabulová Stedry Vecer Rímskym 1,1-7 Mnohé prípravy na vianocné sviatky spósobuje aj l’udská túzba zazit’ pocas niekoíkych dní Vianoc nieco iné. Pocut’ iné sióvá na iné témy, iné melódie, iné piesne ako pocas ostatnych dní róka. Túzime aj vidiet’ lepsí svet, lepsích ludí okolo nás. Túzime zazit’ pokoj a radost’ vo svojom srdci i vo svojej rodine. S podobnymi ocakávaniami mozno vzdy nanovo vstupujeme do sviatocnych dní, hoci vieme, ze sa znovu nevyhneme sklamaniu z toho, ze clovek sa z lepseniu nezmení len tak z jedného dna na druhy. - Ako teda správne slávit’ Vianoce? Tak, ze sa otvoríme novému slovu a novému svetlu. Apostol Pavel nám toto Slovo a Svetlo zivota predstavuje hned’v prvych slovách Listu Rímskym. Z tychto slov priam vanie Bozie sláva, dőlezitost’ udalosti, jej prevratny vyznam v histórii, v dejinách lúdstva i jej vysoká aktuálnost’. Sú to sióvá, ktoré hovoria o Jezisovi Kristovi, nasom Pánovi, od ktorého sme prijali milost' a apostolstvo. Apostol Pavel spomína milost; Pána Jezisa Krista. Nie je to len náhodná zmienka, pretoze milost’ je základom krest’anstva. Pán Jezis prisiel na tento svet z lásky k nám. Z lásky k nám sa stal nasím bratom, clovekom. Vzdal sa Bozej hodnosti, vzal na seba nase hriechy, trpel a umrel na krízi. Seba obetoval za nás, a tak nás vyslobodil z otroctva hriechov, diabla i smrti, bol vzkrieseny, je zivy a mocny. V milosti Pána Jezisa Krista je nasa záchrana.Skrze Jeho milost’ sú nám odpustené nase hriechy. Toto vsetko má obrovsky vyznam pre nás zivot v tejto casnosti, ale aj pre vecny zivot, v Bozom král’ovstve. Je potrebné, aby sme túto milost’ Pána Jezisa Krista prijali a denne sa nechali viest; Jezisom. A je nasím poslaním a úlohou, aby me si to vsetko nenechávali len pre seba, ale aby sme boli apostolmi, teda poslami Bozej lásky a milosti, aby ich zvestovali slovami i svojím konaním aj dnes, tam, kde sme alebo budeme-v spolocenstve bratov a sestier v Kristovi, vo svojich rodinách. - Sme milovaní Pánom Bohom! Uvedomovat’ si to, prijat’ túto skutocnost’ a zit’ nou, znamená prijat’ do srdca Bozí pokoj. Milost’ a Bozí pokoj i radost’ v srdci je prichystaná nielen pocas Vianoc, ale kazdy den pre nás vsetkych. Aj pre osamelych, ci trpiacich, pretoze Pánom Bohom milovany clovek nikdy nie je sám! Milost’ vám a pokoj od Boha, násho Otca, a od Pána Jezisa Krista! ■ Dr. Milos Klátik generálny biskup ECAV na Slovensku 1. SLÁVNOSf VIANOCNÁ. NARODENIA KRISTA „To Slovo stalo sa telom, prebyvalo medzi nami, a my sme hJadeli na Jeho slávu“ (Ján 1,14) Jezis-Syn Bozí. Na nasej planéte sa uz narodilo nespocetne vel’a detí, z ktorych vyrástli mnohé vyznamné osobnosti. Zapísali sa do lúdskych dejín, ci uz ako veíkí vodcovia, vladári ucenci, vzdelanci, alebo ako bojovníci. No na ich sióvá a ciny sa po case zabudlo. Na nasej zemi sa vsak narodilo diéta, ktoré sa zapísalo nielen do svetovych dejín, ale aj do lúdskych side. Prislo zhora-z neba vydat’ svedectvo otom, co videlo apoculo, nám, Judom na Zemi. Bol to Bozí Syn- Pán Jezis Kristus. On je svedkom v tom najvyssom a najcistejsom zmysle, svedok verny apravy. (Zj 3,14). Svédei o tom najväcsom, co existujeo Bozej pravde-a svédei verne a jasne. Ján 3,31-36 Len On sám spina podmienky pravého svedka, sám totiz videl a pocul. Vo svete vzniká este aj dnes nepochopitelná situácia. Mnoho l’udí aj dnes pocuje evanjelium Pána Jezisa, a napriek tomu zostávajú voci tejto radostnej zvesti chladní a bez záujmu. Dobré je vsak, ze aj napriek takémuto vel’kému íudskému chladu, priam mrazu v srdciach sa nájdu aj takí, ktorí evanjelium prijímajú a veria v Pána Jezisa Krista. Tym, ze vierou pocúvame Pána Jezisa, nie je Pán Boh odsudnuty nabok. Je pocteny a uznávany ako verny a pravy. Tu nám je dáné nazriet’ do tajomstva Svätej Trojice, kde vládne vyhradne cistá láska. A láska dáva, obohacuje milovaného, má radost’, ak vidí, ze milovany je plnou mierou obdivovany a uznávany. Pán Boh nedal do rúk Kristovi len nieco, ale dal Mu vsetko. Ak v Pánovi Jezisovi nachádzame vsetko, zodpovedá to bozej vőli a oslavuje Jeho vlastné konanie. A práve preto nás postoj voci Pánovi Jezisovi rozhoduje o nasom zivote. Kto veri v Syna, má vecny zivot. Kazdy úprimne veriaci krest’an vBozieho Syna má uz prisJúbeny vecny zivot. Nemusí mat’ vőbec strach, pochybnosti, ci je to pravda, lebo ztoho, co zaslúbil Pán Boh, sa uz mnohé splnilo a este sa aj splní. ■ Mgr. Milan Krivda biskup Západného distriktu ECAV na Slovensku Básne Milana Rúfusa Rozhodli sa zvieratká Rozhodli sa zvieratká, správa o tóm letí, správa krátka, prekrátka; Obdarujú deti! Jabícko dá jezko hned’, orech vevericka, vcielka pridá sladky med, éo mal’uje lícka. Zajko mrkvu - hója, hoj! pod jedlicku chystá a ovecka zvoncek svoj, uz je to vec istá. Vianocná koleda V mestecku Betleme, v jaslickách na slame lezí to diet’atko, na ktoré cakáme. Anjelik bez krídel, bozí i clovecí. Nikto ho nevidel, kazdy ho dosvedeí. Darcek mu nesie tam... A ja mu do dial’ky srdiecko posielam namiesto hrkálky. „V Tvojom svetie svetio vidíme’(Z. 63,10) „Tud, ktory chodí vo tme, uzrie vel’ké svetlo, nad tymi, ktorí byvajú v temnej krajine, zaziari svetlo.” (íz. 9,1) Pred Vianocami sme boli na návsteve u známych. Prisla vecerná hodina a ich malá dcérka sa ukladala spat’. Tak sme sa podujali, ze ju pójdeme ulozit’ my. Miesto rozprávky sme jej rozprávali o Vianociach, ze práve na Vianoce sme dostali ten najvácsí vianocny darcek-Jezisa. Ked’sa Jezisko narodil, boli pastieri osvietení slávou Pánovou. Na znak toho sa zapal’ujú na Vianoce sviecky a svetlá. Vianocné svetlo, - vysvetíovali sme - poukazuje na ozajstné svetlo Jeziska. Ráno, ked’ sa zobudila,prisla do obyvacky a ukázala na svietaci vianocny stromcek: „Aha, Jezisko!" Prisla do kuchyne, a opát’ ukázala na svietiacu dekoráciu v okne slovami: „Jezisko!" V kazdej Ízbe, pri vsetkych vianocnyeh svetlách nachádzala Jeziska. Chvíl’u sme uvazovali, ci sme to neprehnali.Az vtedy sme si uvedomili: maié dievcatko nám pomohlo vidiet’ svetlo Bozej lásky v Jezisovi Kristovi na kazdom mieste. Prajem sebe i citatel’om,aby nás tieto Vianoce mnozstvo svetiel neoslepilo,ale pomohlo vidiet’ ten najväesi Dar, ktory sme dostali. A nielen na Vianoce. ■ Lubomír Turcan riaditel’vydavatel’stva Tranoscius a.s. Ziacky Slovenske) skoly v Slovenskom institúte Príbeh lásky Kde bolo, tam bolo... Pred dlhou, dlhou dobou existoval ostrov, na ktorom zili vsetky pocity cloveka: dobrá nálada, smútok, múdrost’... a okrem ostatnych röznych pocitov aj láska. Jedného dna sa pocity dozvedeli, ze ostrov sa potopí. Kazdy si teda pripravil svoju lód'a chystal sa odplávat’ z ostrova. Len láska chcela cakat’ do poslednej chvíle. Este néz sa ostrov potopil, prosila láska pomoc. Na luxusnej lodi plávalo okolo lásky bohatsvo. Opytala sa: „Bohatstvo, mőzes ma zobrat’ so sebou?" „Nie, nemőzem. Mám na svojej lodi veJa zlata a striebra. Tu pre teba nie je miesto." Tak sa láska opytala Pychy, ktorá plávala okolo na prenádhernej lodi. „Pycha, mőzes ma vziat’ so sebou?“ Ja t’a, láska, nemőzem zobrat’...“ - odpovedala pycha, “tu je vsetko perfektné. Mohla by si poskodit’ moju lód’." - Láska sa teda popytala smútku, ktory piával okol: “Smútok, prosím t’a, vezmi ma so sebou.“- „Ach, láska," - povedal smútok - „ja som taky smutny, ze musím zostat’ sám.”- Dobrá nálada preplávala okolo lásky, ale bola taká spokojná, ze ani nepocula, ze na nu láska volá. - Zrazu nejaky hlas povedal: „Pod’, láska, ja t’a zoberiem." Bol to nejaky starec, kto prehovoril. Láska bola vd’acná a st’astná, ze sa zabudla opytat’ na starovo menő. Ked’doplávali na pevninu, starec odisiel. Láska si uvedomila, ze mu je veJa dlzná a opytala sa múdrosti: “Múdrost’, mőzes mi povedat’, kto mi pomohol?“ „To bol cas" odpovedala múdrost’. - „Cas?" opytala sa láska, „preco mi pomohol cas?" - A múdrost’ odpovedala: „Pretoze len cas vie.aká dőlezitá je v zivote láska."
