Evangélikus Élet, 2007 (72. évfolyam, 1-52. szám)
2007-12-23 / 51-52. szám
i6 2007. december 23-30. * ‘Evangélikus ÉletS SZLOVÁK OLDAL „Zjavila sa totiz Bozia milosf spásonosná vsetkym l'ud’om” (Tít 2,11) Pozehnané, pokojné a radostné vianocné sviatky a stastlivy, pozehnany Novy Rok prajeme kazdym milym bratom a sestrám, kazdym milym ätatel’om. wmmmmmmmmmmmmmmmm Bozia láska pre nás Pán Boh vysiel cloveku v ústrety vo svo- jom slove a eine: „V tóm je láska, nie ze by sme my boli milovali Boha, ale ze On milovai nás a poslal svojho Syna, ako obef zmierenia za nase hriechy” (íjn 4,10). Ako je jedinecny obsah tohto versa, tak jedinecny je i rozsah Bozej lás- ky, ktorá sa nám zjavuje v sume evanje- lia. Boh nemiluje len tych, ktorí májú stále pred ocami svojho Pána, ale aj tych, ktorí tak nerobia. Priznáva sa aj k tym, ktorí napriek svojim vyznaniam krízujú Ho svojim slovom, skutkom, zivotom. Boh chce pomöcr vsetkym svojou lás- kou, lebo ich volá, aby sa od mámosti obrátili k Nemű (Sk 14,15). Vsetkym pat- rí Jeho láska, ved’ On prisiel zato, aby spasil, co bolo zahynulo (Mt 18,11). Jeho láska siaha daleko za hranice cirkvi, pre- to právom mózeme povedar, ze je bez- hranicná... Bozia láska nie je len program pre spasenie cloveka. Boh vo svojej láske ne- ostáva len pri slovách, ale dokazuje ju aj skutkom: „ Lebo tak Boh miloval svet, ze svojho jednorodenéhoSyna dal...” (Jn 3,16). Vo Vianociach Boh dokázal, ako a v akej miere Mu zálezí na nás. Prisiel k nám. Opustil svoju slávu a prisiel do chudoby, biedy. Táto láska zhromazdila neskör pri brehoch Genezaretského ja- zera vőkol seba tisíce l’udí. Boh vyjavil svetu svoju lásku v Jezisovom narodení. Nebesky Otec sa dal póznát* svetu vo svojom jednorodenom Synovi- Jezisovi Kristovi. Preto mohol Pán Jezis vyznat* o sebe: „Vsetko odovzdal mi mőj Otec a nikto nezná Syna len Otec, ani Otca nikto nezná len Syn a komu by Syn chcel zjavit*” (Mt 11,27). Táto predivná moc Bozej lásky zo- sobnená v Jezisovi Kristovi má tvorit* v tomto svete oázu mieru - pokoja medzi Bohom a clovekom. Jeho pozehnanie vchádza do zivota l’udí. Pokoj, ktory na Vianoce vstupuje do tohto sveta je po- kojom, ktory prevysuje kazdy rozum. Narodeny Jezis Kristus prinása pokoj tomuto svetu, na túto zem, národom, rodinám .......a na zemi pokoj l’ud’om do brej völe...” teda vsetkym l’ud’om bez rozdielu. Na Vianoce vstupuje do tohto sveta novy zivot. Je to dar nebies, ktory nevy- vázia poklady tejto zeme: „Ja som prisiel, aby zivot mali a hojne mali” 0n 10,10). Láska, ktorá na Vianoce vstúpila na túto zem, nechce v nás vyvolat* len ob- div. Ona chce a má naplnit* nase srdcia ozajstnou, trvalou radosfou. Tejto ra- dosti sa dostáva len tomu, kto ju nehl’adá iba v nestálosti l’udského citu, ale kto sa dostáva ocami viery az k jad- ru plnosti lásky. Túto plnost* lásky vyjavil na Vianoce sám Pán Boh vo svojom osvedcení, ze je s nami, ze je upro- stred nás, ze je tu pre nás. Tak mohol urobit* len Ten, ktory nie je iluziou, ale zivym, konajúcim Bohom. Len takto poznajúc Boha mózeme dőjst* k pre- svedceniu, ze prisiel aj za nami, ze je základom násho potesenia v zivote i pri smrti. Nech aj cez tieto vianocné sviatky, ako aj v budúcnosti, v célom nasom zivote, znejú milostivé sióvá Jánovho evanjelia: „Lebo tak Boh miloval svet, ze svojho jednorodeného Syna dal, aby ne- zahynul, ale vecny zivot mai kazdy, kto veri v Neho” (Jn 13,16). Pane Boze, daj nám, aby sme boli úcastní tychto slov. Nech sa nase sióvá stávajú skutkami Tvojej lásky vsadé tam, kde sa otvoria nase ústa a kde krocí nasa noha. Pozeh- naj Hospodine nase konanie. ■ Ján Valent Autor je farár na döchodku, byvali biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Srbsku, zije v Növöm Sade. Tatiana Blichová Advent Blizí sa zimny slnovrat. Uz prituhujú rána. Listy sú spálené, mrzne zem, dl’uzia sa noci, kráti den. V pamäti ozvena dávna. Cistota detskych dusi Vracia nás opät* tam, kde cakali sme zázrak zimy, koledy, stromcek, domov. Dnes iny a iné prosby k nebesiam. Otec a mama spozdalec a zasnezené krásne rána, skrehnutá krása krajiny. Opakujúce sa lásky dejiny, cakanie na príchod Pána v podobe známej, najdrahsej. Vecity symbol skromnosti, nemluvna sváté, mastal’ka sama, namiesto prepychu plátienko, slama, a pozahnanie Otca z vysosti dáné nám l’udom v Synovi. Dar z nebies caká kazdy z nás V najkrajsiu sveta noc, Tú slávnu tichú svátú noc, Dohviezdny vecer, vzácny caS. Uz celkoni bjízko zimny slnovrat. Zas prituhujú rána. V srdciach vsak náhle oteplieva. To advent lásku rozosieva, znie piesen i modlitba Pána. Vianocné hviezdy Prislo mi do úm jeden príbeh z bohatych Vianoc. Rodicia, ktorí zili vbohatstve: vel’a peniazov mínali na Vianoce. Tak cakali domov svojich det'ov, uz vel’kého syna a vel’kú dcéru, aby mohli spolu byt* - ako oni povedali, aspon ráz, „na svátom dni, na Vianoce”. Pekne sa vyob- liekli, a tak cakali svojich det’ov, pri hojne prestieraného stolu a pri bohatého vianocného stromu. Pozde popoludní prichádzajú konec- ne deti. V rukách májú dva lístky do di- vadla: „Tu máte dva lístky - povedia ro- dicom - chod’te pekne dnes vecer do di- vadla, lebo k nám prídu nasi kamaráti a s ními cheme dobrú zábavu spravit*! A oni nemajú radi uz starych...” Tie Vianoce, co uz sratili podstatu, ta- kym mózu sa stat*. Co stratili Jezisa Krista a jeho velebenie. Álebo nech pozrime si druhy príklad: Jeden otec, ktory má syna jedinácika, kto uz má tol’ko hraciek a nemá rád z nicoho. Pred Vianocami ten otec tak vybuchne uz hnevom: „co by som mai este kúpit* tym chlapcom? Boha? Aby uz mai z niecoho radost*?”. Jeho manzelka zacala plakat*: „Ano, potreboval by Boha, a ani kúpit* by si némái, iba dafjemu...” „Lebo tak bol miloval svet, ze svojho jednorodeného Syna dal...” - Do betle- hemského jasla a pred jaslom klácali ti cudzí, ktorí prisli z dal’eka a chválili, ve- lebili Ho. Ked’ si pozrime na vonkajsie okolnosti, hádam tie Vianoce boli najchudobnejsie: jedno jasle a teraz zrodené diet’atko. Ale ti cudzí nie na vonkajsie okolnosti pozerali, ale na podstatu, na zaslubeného, na caka- ného pozerali, nie na balenie, ale na Dara. Na Vol’akoho, a nie na vol’acoho Pozerali s vierou, nie iba s ocami, ale s dusami Toho, Koho hl’adali. Kto so svojou vierou pozerá, ten v stedry vecer nie iba pekne ozdobeny vianocny stromcek - vyrezany ström - vidí, ale toho Jezisa, ktory za nás, na nasu zem prisiel a za nase viny trpel a zomrel: Vidí symbol -vyrezaného stroma tedá. Kto pozerá so svojou vierou, nie len sviecku vidí, ale vo tme zjaveného svetla, znak svieceho Svatého Písma. Kto s vierou prijíma od Jeho dar, ten nie v knihe, alebo v nejakych satách vidí svoje „Jeziska”, ale vidí Jeho, Koho na dni narodeniny dosta- ne, a bude mu srdce teplé, mysliac si na najväcsi dar Boha. Lebo velebit* Ho, zna- mená: vidiet* s vierou. Vidiet* nad zemsky- mi vecmi, a uvidiet* Jeho: otriast* sa, zaml- caf a klácat* pred Jeho prítomnosfou. V Biblii nenájdeme sióvá múdrim: pred jaslom. Ale velebenie pred mocnym Bohom! Ano, Pane! Cítim t*a, milujem t*a, velebím t*a! To áno je aj odhodlané nie na vsetké- mu, naco Pán Boh povie nie v Jezisi. Toto chválenie k Pánu Bohu, povedat’ áno rozhodne sa, ze akymi sviatkami budú nám Vianoce: zábavami, kameval- mi, alebo svátymi. Na jedné mámé pove- dat*áno, na druhé nie! Ked’ sa zostarneme, aké diéta by sme chceli mat*? - Kto nevie nie daf, ale pred nasou postel’ou sa módii, dá nám jesf- lebo my sami uz nevieme - alebo kto s lístkami do divadla posle nás zo svojho domu? Lebo ono na zábavy povedal áno, a na Stedry Vecer nie. Aj od nás zá- visí. Od nasich áno a od nasich nie. Strucne: od nasich modlitieb. H Úryvok - Endre Gyökössy: Láska - dar (kniha) Nebeská hudba „Slava na vysostiach Bohu a na zemi pokoj l’udom dobrej vőle.”(Ev. Lk 2,14) Vianoce sú jediné sviatky, ktoré má z pővodu hlavnú cast* muzika. Najprv po- slanci nebies ozyvali sa a potom liali do krásnej melodii chválu spásonosného Hospodina. Zvestovali Tudom - byvajúc na Zemi - ze je koniec dlhého mlcania vecného Bohu a ze prúdiaca, sírajúca sa melódia vliala pokoj a dobrú vőlu na ce- ly svét. Táto carodejná muzika najprv zazne- la na puste Betlehema pred dvetisícmi rokmi a mohli pocut* iba jednoduchí pastieri. Ich dusu celkom vzplanul anjel- sky spev. A aby sa presvedeili o tóm, ze toto vsetko je pravda: oni sami hl’adali nádej sveta, Messiása. Ked’ ho nasli, aj oni zacali spievat* so stastlivym srdeom. Ich chrapl’avé hlasy a célé ich bytosti sa dali do nového chválostného spevu, chválili, velebili Hospodina: Kto hl’adal ich prvotne so zvest’ou spásenia. Kde zacne do spevu nebo, a to pocuje Zem, tam nebesky pokoj a dobrá vóla prúdi aj na najchmúmejsie duse. Od tych cias v Tudskych srdciach tisíc a tisíc melódiek sa zrodili, aby na zem zrodiacého sa Pána Jezisa velebili a aby zvestovali lásku a milosrdenstvo Boha, a aby so zvlástnymi dotknutím sa dotknu- li kazdého cloveka. Sú znovu Vianoce. Znovu znejú dáv- ne a nővé, miié piesne. Ci zrusia zámky nasich chladnych dusiek? Ci oslobodia nase jazyky a nase srdcia na stastného velebenia násho Pána Boha? - Ved’ Spa- sitel’, VykúpiteT pre nás sa narodil. - Mohli by sme sa oslobodit* od zemskych veciach a spolu spievat* s tymi l’ud’mi, ktorí nasli SpasiteTa a s nadsením nebes- kym chörom. Jezis Kristus aj k nám pri- chádzal! Zvestujme spolu, s prezivaním túto radostnú zvest*! Muziky, melódii mózu byt* iné, rőz- ne... Ale predsa sú len jednoznacné a je- dinecné piesne, ktoré sám Pán Boh za- cal, pohnul pred dvetisícmi rokmi v Betleheme, od skromného jasla. Pokojná, príjemná, tichá a carodejná muzika. Nebeská melódia. Prijmi sá a zvestuj dalej! Nech zivy Messiás byva aj dnes v tvojom srdei, od Pána Boha pokoj a dobrá vóla! Pozehnané Vianoce a stastlivy Novy Rok prajem kazdym milym Bratom a Sestrám a kazdym priateTom! ■ Ferenc Újvári Ján Valent Prosba Má svoj nápev Narodeny Pane, drahy Mesiásu, dal si pozehnanie na tú prusbu nasu. Ty si vosiel v srdcia tych, co t*a prosili, odohnal útrapy, poprial viery, sily... Vsetkych si potesil, chorym si dal zdravie. Pútnikom na cestách Bozie pozehnanie. Zostaii s nami, Pane, o to t*a prosíme. Vlej lásku, pokoja, Po ktorych túzime. Nase oci osus, vyliec srdea rany, ochrán svojich milych, Pane milovany...
