Evangélikus Élet, 2005 (70. évfolyam, 1-52. szám)
2005-12-25 / 52. szám
i8 <4 2005. december 25. SZLOVÁK MELLÉKLET ‘Evangélikus ÉletS Na brehu Cítim sa smutno. Ked’ sedím na brehu vel’kej rieky a staré rozprávky plávajú okolo. Chcelo by sa mi plakar, keby som nebola prílis smutná. A tak sa len usmievam strpnutym úsmevom tych rozcarovanych. Vzdy si bol mojou túzbou. A rozmyslam ci som ra vöbec Niekedy chcela dosiahnúr. Alebo mi viac vyhovuje byt smutná, usmievar sa a sedier na brehu. Maruska Kozlejová SÁNDOR REMÉNYIK Na Vianoce Ked’ bude Stedry Vecer, prídem sem. Do voza svojich snov zapriahnúr dám A poviem tátosovi fantázie: Hőre sa - hej!, kde chcem byr, nech som tam, A na koci snov sem sa priveziem. Vianoce 2005 ,Ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem vám vel’kú radost’, ktorá bude radosfou pre vsetkych l’udí, lebo v Dávidovom meste sa vám dues narodil Spasitel’, Kristus Pán.“ Lk 2,10-11 Miié sestry a bratia v Jezisovi Kristovi! Anjelskú zvesr o narodení Spasitel’a po- culi ako prví pastieri. Boli to l’udia osa- moteny od sveta, ktorí obycajne pocujú vsetko ako poslední. Teraz vsak naj- vácsiu správu vsetkych cias poculi prví. Ósvietení betlehemskou hviezdou a slá- vou Pánovou, prekvapeny a zdesení, pocujú v dusiach anjelské posolstvo: „Nebojte sa! Zvestujem vám vel’kú radosr, ktorá bude radosrou pre vsetkych l’udí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasitel’, Kristus Pán.“ Ti, ktory boli osamoteny, a zili na pe- rifériu zivota pocujú sióvá: „Nebojte sa! Narodil sa vám dnes Spasitel’.“ To je ten, ktory prinása záchranu a vykúpenie zo vsetkej - biedy. Prisiel, aby zasiahol do násho sveta, do násho zivota. Aby pri- niesol radosr, duchovné svetlo, posilu a liek. V jednom clánku som citál nasledujú- ci príbeh: Isty stary pobozny obuvník, menovali ho otcom Martinom, byval na rohu jednej z ulíc vel’kého francúzského mesta Marseille, vchudobnej dostenej búdke. Na Stedry vecer citál si znovu vo svojej vel’kej Biblii vianocní evanjelium a ked’ dokoncil, vzdychol si: „Ach. keby som sa i ja mohol opravdive rozradostir slúziac malému Jezuliatku.“ Potom za- spal, snívalo sa mu, ze pocuje jemny hlas: „Martin, pozeraj zajtra na ulicu auvidís ma prejsr popred teba! Ked’ sa zobudil, bol pevne presvedceny, ze sa mu sen splní. Ráno vyriadil, vyzametal svoju búdku, nakládol ohiáa, navaril kávy a potom pozeral malym oblőckom na okoloidúcich. Predstavoval si, ako vi- del v kostoloch obraz Jezisa a bol presvedceny, ze az pőjde Jezis ulicou, hned’ ho pozná. Pozeral... videl premrznuté- ho zametaca, zavolal ho a osviezil sáloc- kou kávy. Potom isla chudobná usuzo- vaná zena s malym dierarom v nárucí. Aj tú obcerstvil teplou kávou a kúskom chleba. Dieraru dal mlieka, na jeho bősé nözky obul topánocky, ktoré sám vyho- tovil. Tak sa minuly hodiny. Prichádzali k nemű vselijakí l’udia, pre kazdého mai dobré slovo, kazdému preukázal svoju lásku. Prisla noc a Jezis sa mu nezjavo- val. Smutny sadol do stolicky austaty zaspal. Zdalo sa mu, ze má plnú izbu l’udí, zena s dieratom, zametac, zobrák, iní a kazdy mu prekladal otázku: A ci si ma nevidel? A tu vidi, ako maié diet’atko ukazuje prstenkom na sióvá Biblie: „Ktokol’vek by prijal jedno z tychto naj- mensích, mna prijal! Hladny som bol a dali ste mi jesr!“ Myslím si, ze to je poucné aj pre nás. V nasom case ako v kazdom case mámé stretar Jezisa vo svojich blíznych. To nie je rozprávka o betlehemskom dierati, ale zivy program dna, aj program rodinny a spolocensky. Bolo by prílis l’ahké vtúto slávnosr vianocnú myslier len na Betlehem a zabúdar na cely nás zivot. Práve v nasom zivote mámé hl’adar a objavovar narodeného Spasitel’a v sebe a vo svojich blíznych. Nase srdcia májú star jaslami, v ktorych sa narodil Spasitel’ sveta. Lebo On je nasím Spasitel’om. Ked’ narodeny nás Kristus prejde do nasich srdc, cely nás zivot bude pozna- menany Jeho láskou a pokojom. Tam kde niet pokoja medzi l’ud’mi, nemozno hovorir o zivom Spasitelovi. Bozia sláva a nás pokoj sa spájajú vo vianocnej uda- losti. Narodeny Kristus, je. kniezarom pokoja. On vyzyva vsetkych, ktorí sa z Neho radujú a Ho hl’adajú k nazívaniu pokoji a k tvoreniu pokoja. Kresranská zboznosr aj v tomto sme- re je praktická, lebo prinása dobro celé- mu svetu. Kristus chce kazdého zachrá- nir, lebo kazdého miluje. Tento postoj k cloveku mámé si osvojir aj my. Kristo- va zboznosr, Jeho láska a pokoj má byr centrál’nym nervom násho zivota. Mámé prehlbovar city zboznosti, pestovar súcit, dobrú völ’u, priatel’stvo, pokoj v rodine. Vsetko toto mámé na dosah ruky, ak vyhl’adáme betlehemské diera, príjmeme svetlo Jeho ducha a osvojíme si jeho pokoj. Tak ako svetlo vytvára tiene, aj Vianoce májú svoje tienisté stránky. V tieni by sme ostávali vtedy, keby sa Kristus nena- rodil aj pre nás. Kto sa z Jeho príchodu úprimne raduje, narodeného Pána vy- trvale hl'adá a s blíznymi v pokoji nazíva, ten zije vo svetle uz teraz a prejde ráz do vecného svetla a vecnej slávy. Amen. Módiimé sa: Vitaj nám Kriste, Knieza pokoja, ktory si stúpil do násho nepokojného a rozvrá- teného sveta, aby si upokojil a usporiadal. Ty si nebeskym Kralom z rodu Dávidov- ho, na Tebe spocinul Duch Hospodinov, duch múdrosti a známosti, aby si na nasej zemi zalozil aupevnoval Bozie král’ov- stvo. Toto nie je svetskou rísou násilia, ale král’ovstvom lásky abázne Hospodino- vej. Tam má vládnur spravodlivosr, pokoj a radosr v duchu Svätom. V nőm vsetci l’udia acélé stvorenstvo bude zit’ v pokoji a znásanlivosti. Daj, Pane, aby sa tak stalo aj pri nás. Amen. Z originálu (D. Julius Filo) redigoval ASz Vecné svetlo vianoc Tu vsetko je biele - zaml’knuty chrám. Len jeden zvuk znie v tomto mrtvom svete: Huciaci potok sám. A ja sa prejdem od smreku k smreku A smrek za smrekom nézné pohladkám. A opytam sa: stále tu bdiete? A opytam sa: ako so spaním? A potom pripevním svoje srdce Na samy vrchol najvyssieho smreku S modlitbou: Samota, Matka nasa.... Dávam ti svoje planúce srdce... Hl’a, piámén na vianocnom stromceku. Z madd arány prelozil: Juraj Török Vianoce sú slávnosrami svetla. Uz aj ad- ventny veniec ja prípravou na vyjdenie betlehemskej hviezdy, ktorá ohlasovala narodenia Spasitel’a. My kresrania slávi- me duchovny slnovrat, príchod Bozieho vecného svetla do tmavého zivota náro- dov. Svetlo z Betlehema je vecné a je darcom pozehnaného zivota vcasposti i vo vecnosti. Energia tohto svetla vy- chádza z Krista, o ktorom ten isti apostol svédei: „V nőm bol zivot a zivot bol svetlom l’udí“ (Jn 1,4). Kristus je to pravé svetlo, ktoré osvecuje kazdého cloveka, prichádzajúceho na svet. Toto svetlo mámé vyuzir. Kym zijeme, mámé krácar vo svetle, vo viere, láske a mravnosti a tak dokazovar, ze sme synom ci dcé- rou svetla. Zmyslom Kristovho príchodu do sveta je, aby kazdy zil vo svetle a nezostal v tme. Lebo vecné svetlo Kristovho Ducha zahá- na vsetku tmu zivota, depresiu, stres, smú- tok, zúfalstvo, aj tmu hrobu a smrti. Na toto vsetko nás upomínajú Vianoce, alebo ako my to voláme Kracún, ktoré sú casom radosti, veselosti, lásky, pokoja, aj oknom do vecného zivota s Kristom. Vecné svetlo Vianoc má nás duchovny pohl’ad dvíhar k nebeskym koncinám. Toto videnie mámé prezívar uz tu na zemi pri svetle vianocnych sviec a stromce- kov, ktoré nás májú duchovné osvecovar tak, aby sme cely zivot na tomto svete prezívali v radosti, pokoji, v láske a náde- ji, ze narodeny Spasitel’ pripravil vset- kym veriacim vianoce v nebesiach. Keby toto duchovné vecné svetlo v nás nikdy nezhaslo, aby sme mohli slávir vecné Vianoce teraz na zemi, potom v nebi. Videnie vecného zivota má potesovar vsetkych zarmútenych, trpiacich a najmä tych, ktorym pri vianocnych stoloch chybajú zosnulí. Tento smútok prekoná- va Pán, ktory sa tu narodil, aby nás vykú- pil zo smrti vecnej a moci diabolskej, aby sme s Ním v nebi prezívali vecné Vianoce v jeho vecnom svetle. ■ ASz 1 4 «
