Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/04)
Marta Valihorová: K problému motivácie ucebnej cinnosti ziakov
- 117 riesenie nov^ch problémov " (R. Gal, c.d.). Motivácia v ucení sa obycajne spája s motivacnym vyuzitím poznávacích v záujmov, s pochopením poterby ucit' sa, s radost'ou z objavovania nového (primárna motivácia), s uspechom, s posobením incentiv. Motiváciu nemozno chápat' ako jednorávozy dej. Je nevyhnutné poznat 1 ziaka tak, aby sme vedeli kedy, kol'ko a akych motivacnych podnetov potrebuje. Úroven pracovnej motivácie 2iaka po célú vyucovaciu hodinu udr2iava ucitel' priebeznym podnecovaním, ktoré sa zakladá na uz j v v spomínanej sirokej skále motívov - podnetov k uceniu, odmien a trestov. Casto sa zdőraznuje, ze §kola samotná uz svojou organizáciou a * 1/ systemom práce vytvara základne podmienky pre motivaciu ucenia sa ziakov. Pre vzdelávaciu prácu je zvlást' dolezité rozvíjat' citlivost 1 ziaka v V> , if v na ucebné motivy, je to vlastne súcast socialneho ucenia. Ziak sa v skole naucí chápat' motivacnú platnost' podnetov, ako mimika, gesto, hlas ucitel'a, prestávky v reci a naucí sa riadit' motivacnou úcinnost'ou problémov (pravda na inej úrovni), ktoré prinása zvládnutie uciva. V rade motivacnych cinitel'ov ucenia sa ziakov nadobúda aj skúsanie hodnotenie a klasifikácia pod vplyvom skolskych skúseností osobitnú motivacnú úcinnost'. Dosiahnut>/ vysledok - známka ako ukazovatel' úspesnosti a neúspesnosti, stáva sa motívom ucebnej akti vity ziaka, a to bud v smere pzitívnom, t.j. tak, ze ziaka k uceniu podnecuje, alebo V V V negatívnom, teda tak, ze ziaka od ucenia odvádza. v v v Skúsanie a hodnotenie ako cinitele motivácie a rozvoja osobnosti ziaka Kazdy zásah dovychovno-vzdelávacieho procesu sa v podmienkach nasej V/ V) skoly uskutocnuje z hl'adiska ústredného ciel'a - harmonickej ^ v v vsestrannosti cloveka. Pritom si uvedomujeme, ze ide 0 proces ti/ i/ individuálne podmieneny, ze harmonicka vsestrannost neznámená uniformitu, ani popretie individuality (Cáp J., 1980. str. 46.). Práve ptero sa otázky utvárania osobnosti vo vychovno-vzdelávacom procese stávajú stále viae predmetom psychologickych vyskumov. To súvisi s ich zlozitou podmienenost'ou, závislost'ou od samotného formuj'ceho sa