Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/04)

Marta Valihorová: K problému motivácie ucebnej cinnosti ziakov

- 118 A V ^ subjektu. Hvozdík v súvislosti s tym zdoraznuje, ze "...k realizácii u V nárocnych ciel'ov vsestranného rozvoja osobnosti treba pristúpit' dnes v yf kvalitatívne novej rovine, ktorá predovsetkym tkvie v poznani, odkryti a vyuzívaní zdrojov rozvoja osobnosti, zacielenych na podchytenie vnútornej ziakovej aktivity, na mobilizáciu celej kognitívno-motivacnej sféry jeho osobnosti a jeho zázitkového sveta "(Hvozdík J., 1980. str. 345.). Do v^chovno-vzdelávacieho procesu vstupuje ziak ako potenciálna osobnost'. V kontrétnych podmienkach vychovno-vzdelávacích situácii postupne nadobúda táto osobnost' viae relatívne stálych rysov, vlastností, postojov, vytvára si hodnotovú orientáciu, volí si vzory a ideály. Uvedené zmeny nemozno oddelit' od ziakovej aktivity vo vyehovnovzdelávacom procese, od toho,co od tohto procesu ziak ocakáva, ako sa v v v i nom vyrovnáva so spolocenskymi nárokrni na seba, ako sa v rámci vyehovnovzdelávacieho posobenia orientuje na plenia (dosahovanie) stále nárocnej£ích ciel'ov. Hvozdík pri rozbore motivácno-regulatívnych \j v ^ aspektov osobnosti ziaka pripnomína, ze hodnotenie stupna osobnostné.ho j V rozvoja ziaka sa obvykle uvádza do vzt'ahu s jeho ucebnym vykonom dnes okrem klasickych motvacnych prostriedkov odmeny, trestu, nátlaku na zíiaka a mnohych dalsích, kladieme stále viae doraz na potrebu vnúternej ir v j v •/ zainteresovanosti ziaka na ucení, lebo len nou mozeme zabezpecit pozitívny vzt'ah ziaka k £kole a k uceniu vobec, a teda aj to, ze uceniu bude plnit' svoju funciu v rozvoji ziakovej osobnosti (Hvozdík J., 1980. str. 345.). i u Vo vychovno-vzdelavaco, procese sa skúsanie. Hodnotenie a v v klasifikácia ziakov stávajú prostriedkom formovania osobnosti ziaka i v <J V ^ torn zmysle, ze uciaci sa sám preberá uznané normy hodnotenia a uplatnuje ich vo vzt'ahu k sebe samému i k inym. Nielen pre skolsky postup, ale i pre osobnostny rozvoj má teda spatná vázba, kontrola, skúska mimoriadny sl . ^ vyznam. Neznamená len urcenie vykonu, ale v urcitom zmysle i rozvoj uvedomeného poznania. Poznanie samo nadobúda v súvislostiach vzdelávacieho procesu osobitnú v V* V | motivacnú funkciu. Umoznuje, aby sa kazdy jedinec dokázal uvedomene, samostatne a správne orientovat v zlozitych otázkach zivota, aby uvedomene reagoval na splocenské potreby a situácie. "Uvedomenie neznamená len nieco vediet'. Je to vzdy aktívny vzt'ah k okoliu, v ktrom