Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1975. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 13)

vej vyhranenosti a ich záujmov, ale aj opatrenia zamerané na poznávanie sociálneho prostredia až po mikrosociálne prostredie skupín, ktorých sú súčasťou. Ďalej treba, brať do úvahy aj vzťahy študentov a učiteľov a ich ďalšie pozitívne utváranie. Pozitívne vzťahy učiteľa a študenta, ako hovorí J. Bágeľ [38], sú predpokladom úspešného výchovného pôsobenia. J. Mužik [39] zachádza ešte ďalej, keď študentov považuje za súčasť jednotného pedagogického frontu. Preto by sa v komunistickej výchove nemalo zabúdať na zainteresovanie študentov na spolupráci s učiteľmi pri dosahovaní výchovných cieľov a plnení výchovných úloh, na ich získavanie za aktívnych členov, spolubojovníkov v jednotnom pedagogickom fronte. Z tohto aspektu je treba, aby sa študenti podieľali aj na vypracúvaní výchovných plánov, aj na ich realizácii prostredníctvom organizácie Socialistického zväzu mládeže, čím sa vlastne študenti zúčastňujú aj na riadení vysokej, školy. Účasť študentov na riadení vysokej školy, ako hovorí V. Cirbes [40] ,, . . . vytvára priestor, možnosti pre zjednocovanie úsilia učiteľských a študentských kolektívov, včasné prekonávanie prípadných protirečení, vznikajúcich vo vzťahoch učiteľov a študentov; je prostriedkom pre formovanie živej, činorodej jednoty učiteľov a študentov v zá ujme úspešného plnenia spoločného cieľa". Socialistický zväz mládeže je významným činiteľom v systéme komunistickej výchovy vysokoškolákov. Zatiaľ čo ťažisko výchovného pôsobenia školy, ako hlavného výchovného činiteľa, je vo vyučovacom čase, ťažisko výchovného pôsobenia SZM ako aj ostatných spoločenských organizácií ROH, ZCSSR, TJ Slávie a pod., je v čase mimo vyučovania. Systém komunistickej výchovy zabezpečuje komplexnosť a jodnotnosť výchovného pôsobenia na študentov v čase vyučovania i v čase mimo vyučovania pri zachovaní špecifických zvláštností jednotlivých činiteľov, ktorí sa na výchove podieľajú. Zatiaľ, čo škola reprezentuje výchovu prevažne heteronómnu, výchovné pôsobenie spoločenských organizácií, menovite SZM má mať viac autonómny charakter [41], Pre organizáciu mládeže platí, že ak sú požiadavky vznášané len zvonku, zo strany dospelých, ktorí nie sú členmi organizácie (napr. učiteľov) ako organizácia neuspokojuje záujmy svojich členov, úlohy kladené na nich nie sú prijímané uvedomele a tak dohádza k strate záujmu o prácu v organizácii a tým prirodzene aj k zníženiu možností výchovného pôsobenia. V komunistickej výchove musíme plne rešpektovať špecifiku organizácie SZM a táto (predovšetkým jej orgány) zasa osobnosť svojich členov, ich záujmy, sklony a motívy ich činnosti a ich súlad so spoločenskými požiadavkami. Ak tomu tak nie je, dochádza k zníženiu vplyvu organizácie na svojich členov. Z. Bauman [42] hovorí, že rozsah vplyvu dobrovoľných organizácií na utváranie osobnosti a chovania členov je vždy závislý na tom, do akej miery sa jednotlivé osobnosti identifikujú s organizáciou a jej cieľmi. Z doterajšieho teoretického rozboru skúseností získoných na našej fakulte vzhľadom k podmienkam a činiteľom výchovy vyplýva, že komunistická výchova budúcich učiteľov bude úspešná len vtedy, ak bude 136