Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1975. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 13)

práce musí mať o odbornom, politickom a pedagogickom r ste učiteľov presné informácie na základe kontroly a pravidelného hodnotenia ich výchovnej práce. Ak zdôrazňujeme význam jednotného pedagogického frontu v žiadnom prípade nazabúdame na učiteľa ako jedinca, na osobnosť učiteľa, ktorý je kľúčovou postavou v celom výchovno-vzdelávacom procese. Môže však byť ňou len za predpokladu, že je ozajstným majstrom v pedagogickej praxi, chápe svoje povolanie ako významné spoločenské poslanie, prirodzene za predpokládu, že je vedecky erudovaný, triedne uvedomelý, ideovo-politicky vyspelý a pevný a vyznačuje sa kladnými charakterovými vlastnosťami. Veľmi dôležitou podmienkou výchovnej práce sú samotní študenti, ktorí nemajú byť len objektami výchovy, ale i jej subjektami, spolunositeľmi. Na túto skutočnosť sa pri výchove vysokoškolákov zabudlo viac než na ktoromkoľvek nižšom stupni školy. Nerešpektovanie marxistického učenia o vývoji osobnosti', z ktorého vyplýva, že úspech výchovnej práce závisí od toho, nakoľke je vychovávaný aktívnym činiteľom vo výchove, viedlo k podceňovaniu významu vlastnej osobnosti vysokoškolákov v rozvoji ich vlastného všestranného rastu. Aj pre výchovu na vysokej škole platia slová S. L. Rubinštejna [36]: „Ak vychádzame z naivne mechanistickej predstavy, podľa ktorej sa pedagogické pôsobenie vraj bezprostredne premieta v dieťati, nie je nevyhnutné starať sa zvlášť o rozvíjanie, o utváraine, o prípravu pedagogickej práce tak, aby výchova nielen oboznamovala s pravidlami správania, ale tiež utvárala charakter, vnútorný vzťah osobnosti k vplyvom, ktorým je vystavovaná." Nebrala sa do úvahy známa téza citovaného autora, ktorá hovorí, že vonkajšie príčiny pôsobia vždy len prostredníctvom vnútorných podmienok. Takto nebolo možné ani sformovať v študentoch vnútorné snahy, v súlade s výchovným pôsobením, čo je hlavnou úlohou výchovy. Výsledok takéhoto prístupu k výchovnej práci i e malá samostatnosť a nízka aktivita študentov vo výchovno-vzdelávacom procese alebo formalizmus vo výchove. M. K. Gončarov k tejto problematike hovorí: „Správne spájanie vnútorných a vonkajších faktorov je nevyhnutná podmienka výchovy osobnosti, prostredie vyjadrené materiálnou a duchovnou kultúrnou prácou v politickej nadstavbe a morálnych normách predurčuje formovanie osobnosti. Toto vonkajšie prostredie vystupuje vo forme organizovanej výchovy, ktorá sa uskutočňuje vo príslušných organizáciách a odborne pripravovanými osobami. Ale organizovaná výchova nebude mať žiadúci výsledok, ak nebude dôsledne úmerná vnútornej potrebe a schopnosti človeka pretvoriť, osvojiť si všetko to bohatstvo, prisvojiť si ho" [37], Pri komunistickej výchove študentov musíme zohľadňovať všetky podmienky výchovy, v súvislosti s vytyčovaním úloh a prostreidkov výchovného pôsobenia, ale osobitnú pozornosť musíme venovať osobnosti študentov a charakteru študentského kolektívu. Z týchto dôvodov sú súčasťou komunistickej výchovy aj opatrenia zamerané na poznávanie osobnosti študentov, ich zákládaných politických postojov, svetonázoro135