Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1971. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 9)

front a ostatným, pohrozili znížením prídelu múky. Vojsko zasiahlo proti štrajkujúcim železničiarom a robotníkom Unionky vo Zvolene. Robotníci však poutekali do hôr a za pomoci rodín sa tam zdržiavali počas celého štrajku. Za štrajku v Handlovej žandári zabili dve ženy, dvoch mužov a zranili päť žien a piatich mužov. Slovenskej buržoázii v spolupráci so sociálnou demokraciou sa podarilo usmerniť revolučné robotnícke hnutie viac do boja za národnú slobodu, pretože to nebolo také nebezpečné pre buržoáziu ako prípadné úspechy robotníctva v sociálnej a hospodárskej oblasti. Buržoázia sa dokonca ujíma tohto hnutia a formuluje prostredníctvom robotníckeho hnutia predovšetkým svoje vlastné požiadavky. Takto revolučné akcie ľudových más v októbri 1918 viedli k zvrhnutiu nenávidenej monarchie Z veľkej možnosti socialistického prevratu ostalo len torzo. Vznikol buržoáz nokapitalistický štát ako výsledok národnej a demokratickej revolúcie uskutočnenej ľudovými masami. I ked zánik rakúsko-uhorskej monarchie a vznik CSR bol výsledkom revolúcie, uskutočnenie živelnými akciami ľudových más pod vplyvom myšlienok Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie nepriniesol nejaké výrazné zlepšenie postavenia robotníckych más, predsa len mal pre slovenský národ a jeho robotnícku triedu veľký význam. Zjednotili dva bratské národy v spoločnom štáte, zachránil ich národnú existenciu a vytvoril väčšie možnosti i pre rozvoj robotníckeho hnutia. * * * Povojnová situácia na strednom Slovensku bola veľmi zlá. Továrne, v ktorých prestala vojnová výroba, zastavovali prácu. Aj ich vlastnícimadarskí, resp. nemeckí kapitalisti — nemali záujem na rozprúdení výroby a dochádzali do> Budapešti a Viedne. Stovky robotníkov, ktorí sa vrátili z vojny domov, boli bez práce a existenčných prostriedkov. K tomu sa ešte pridružoval veľký nedostatok potravín, ktorý v zime 1918 1919 nadobudol priam katastrofálne rozmery. Vo zvolenskej Unionke už v novembri 3 918 nepracovalo 990 robotníkov pre nedostatok surového železa. Podobne vyzerala situácia aj v ostatných továrňach na strednom Slovensku. Za takejto situácie, ked vláda nebola schopná riešiť tieto ťažkosti, ludové masy samy sa podujímajú riešiť ich svojským spôsobom. Už raz navždy sa chcú zbaviť vykorisťovateľov, ktorými v ich očiach sú predstavitelia nenávidenej štátnej moci — notári, žandári, fabrikanti, statkári, farári a krčmári. Toto široko založené ľudové hnutie sa začalo rozvíjať v druhej polovici októbra 1918 a trvalo až dokonca januára 1919. Zachvátilo spontánne aj stredné Slovensko. Organizátormi tohto hnutia, ktoré v buržoáznej historiografii poznáme pod názvom „rabovačky", boli vojaci vracajúci sa z frontu. Nebolo azda dediny a mesta na strednom Slovensku, v ktorom by toto hnutie nebolo našlo živnú pôdu. Bol to odboj chudákov proti boháčom, utláčaných proti vykorisťo-vateľom, bola to pomsta hladom trpiacich proti večne nasýteným. Do tohto výbuchu ľudovej nenávisti sa skoncentrovala bieda, utrpenie a poníženie celých generácií zotročovaného pracujúceho ľudu, túžiaceho po slobode. Na ilustráciu našich tvrdení uvedieme aspoň niekoľko príkladov. Drevorubači z Ciernobalockej doliny 20 305