Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1971. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 9)
vyhnali exponentov štátnej moci, obsadili celú dolinu a strážili ju so zbraňou v ruke. V Brezne sa organizoval dokonca spolok obyvateľov proti notárovi Goldnerovi. V Podbrezovej robotníci obsadili závod a vytvorili si ozbrojenú robotnícku radu. V jarných mesiacoch na toto hnutie nadväzuje štrajkový boj. Vo februári začali štrajkovať železniční a poštoví zamestnanci, ked vláda odmietla ich platové nároky a pôžitky, ktoré si oni vydobyli ešte za Károlyho vlády a ktoré V. Šrobár ako minister s plnou mocou pre Slovensko odmietol rešpektovať. Najväčší rozsah mal štrajk vo Zvolene (od 11. 2. — 18. 2. 1919). Skončil sa však neúspešne, jednak pre živelnosť, jednak pre nacionalistické zafarbenie. V druhej polovici februára štrajkovali robotníci na píle v Hriňovej proti 12-hodinovému pracovnému času a znižovaniu miezd. V marci 1919 vstúpili do štrajku badínski baníci, vystúpili proti správcovi Celderovi, ktorí ich neustále okrádal o banícke prídely. Do štrajku vstupujú i robotníci v Hronci, ktori solidárnym postupom dosiahli zrušenie výpovede robotníkov zo zamestnania. Túto aktivitu robotníctva začínajú však paralyzovať vedúci funkcionári sociálnej demokracie, posilňovaní ešte žandármi a vojskom. Štátne orgány na žiadosť sociálnodemokratických predákov nasadzujú do robotníckeho hnutia špicľov, ktorí sledujú činnosť revolučne naladených robotníkov a udávajú ich. Ba aktivizujú sa aj kňazi na niektorých dedinách (J. Slávik v Dobronivej, G. Kornel vo Zvolene, M. Bázlik vo Zvolenskej Slatine, Kúdelka v Detve). Posielajú informácie a dokumentačný materiál županovi. Veľmi vhod prišlo funkcionárom sociálnej demokracie a predstaviteľom štátneho aparátu i ťaženie proti prejavom solidarity robotníkov s Madarskou republikou rád. Ihned po vyhlásení Madarskej republiky rád dochádza 25. marca 1919 na Slovensku k vyhláseniu štatáría. Župani dostávajú rozkaz: „Internovať všetkých vodcov boľševického alebo komunistického hnutia. Všetky časopisy zobrať pod prísnu cenzúru, neposlušné zastaviť a ich redaktorov internovať." 5. júna 1919 je na celom území Slovenska vyhlásená vojenská diktatúra. V druhej etape protiútoku madarská červená armáda od 3. júna do 10. júna 1919 sa dostala až stredné Slovensko, na čiaru: Nová Baňa — Kremnica —Zvolen —Rožňava. Madarským červenoarmejcom výdatne pomáhali aj uvedomelí slovenskí robotnici, ako o tom písali i košické Červené noviny z 19. júna 1919: „Gemerským a zvolenským proletariátom môžeme dakovať, že Krupina a Banská Štiavnica sú oslobodené." Pri Tisovci útočila medzinárodná brigáda zložená zo slovenských, rumunskýcfí a nemeckých dobrovoľníkov. Da Banskej Bystrice sa červená armáda už nedostala (došla po Badín). Zvolen bol v rukách červenoarmejcov od 8. 'do 13. júna, B. Štiavnica od. 6.—9. júna V mestách a dedinách stredného Slovenska, ktoré boli obsadené červenou armádou pomerne krátku dobu, nedošlo k voľbám do miestnych rád. Boli vymenované len direktóriá, ktoré zabezpečovali spoluprácu obyvateľstva s bojujúcou armádou (napr. vo Zvolene fungovalo 36-členné direktórium), uskutočňovali opatrenia bezpečnostného, vojenského a organizačného rázu. Hoci činnosť direktórií a účasť CA na agitačno-propagačnej práci medzi obyvateľstvom bola po306
