Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1971. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 9)
Zvolene, Zvolenskej Slatine, Žiari n/Hronom, Handlovej, Zároveň s touto politickou aktiviziáciou dochádza k zakladaniu odborových organizácií. V júni 1906 si garbiarski robotníci v Kremnici zakladajú krajskú odborovú skupinu. Odborovú organizáciu si zakladajú železiarski a drevárski robotníci v Brezne a pod. Aj napriek tejto politickej aktivite treba konštatovať, že robotnícke hnutie na strednom Slovensku má živelný charakter. Ešte len živorí, je slabé. V takomto stave organizačnej roztrieštenosti a silnej živelnosti ho zastihli aj obidve ruské revolúcie v r. 1917. No postupne začína ožívať práca po dlhé roky odmlčaných (v dôsledku vojenskej diktatúry od vypuknutia prvej svetovej vajny) — odborových skupín a organizácií, pričom začínajú vznikať i nové ako napr. 15. 6. 1917 v Hronci. 20. 8. 1917 vo zvolenskej Unionke, dalej v Brezne, Podbrezovej, Hnúšti a pod. Nezávislé od odborových skupín, ktoré vznikajú živelne a predovšetkým zásluhou samotných robotníkov, začínajú vznikať aj sociálnodemokratické organizácie. V apríli 1918 si zakladajú robotníci sociálnodemokratickú organizáciu v Podbrezovej združuje do 2000 robotníkov, v septembri 1918 robotníci Unionky vo Zvolene, v decembri 1918 vznikajú až dve v Banskej Bystrici: jedna združuje úradníkov a maloburžoázne živly, kým druhá len robotníkov. V tom istom mesiaci si zakladajú sociálnodemokratickú organizáciu i baníci v Badíne. Ak správy o ruskej februárovej revolúcii nachádzali na strednom Slovensku značný ohlas a mali veľký vplyv na revolucionizovanie proletariátu, tým viac to platí o Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii. Kým v r. 1917 štrajkovalo a demonštrovalo sa len ojedinele (napr. v auguste 1917 demonštrovali robotníčky tabakovej továrne v Banskej Štiavnici proti zlému zásobovaniu, v októbri 1917 štrajkovali robotníci v podbrezovskych železiarňach), rok 1918 je už v znamení silného náporu robotníctva za mzdové a politické práva. Generálneho štrajku v januári 1918 masové sa zúčastnili aj robotníci stredného Slovenska. Najaktívnejší v štrajku boli robotníci zvolenskej výhrevne a dielní. Štrajkovali aj baníci v Handlovej. 2. februára 1918. začínajú štrajkovať robotníci zvolenskej Unionky proti predlžovaniu pracovného času. V marci štrajkovali robotníčky súkenky v Banskej Bystrici za zvýšenie miezd a proti predlžovaniu pracovného času. Nová vlna štrajkového hnutia sa rozpútala v súvislosti s kampaňou za všeobecné volebné právo v apríli 1918. Demonštrovalo sa takmer vo všetkých strediskách robotníctva, napr. v B. Bystrici, Zvolene, Brezne, Podbrezovej, Hronci atd. Tú istú aktivitu vidíme aj pri oslavách 1. mája 1918, hoci trval zákaz osláv. Najpamätnejšia zo všetkých prvomájových osláv bola liptovskomikulášska, kde práve pod vplyvom ideí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie slovenská robotnícka trieda po prvý raz verejne demonštrovala za ukončenie vojny, za právo slovenského národa na sebaurčenie, za bratstvo Cechov a Slovákov v spoločnom štáte. Radikalizácia pracujúcich sa ukázala v júnovom politickom štrajku Najviac sa do neho zapojili horehronskí robotníci (z Podbrezovej a Hronca), ktorí sa rozhodli vyslať štvorčlennú delegáciu k ministrovi do Budapešti. Žandári organizátorov štrajku pozatvárali, niekoľkých poslali na 304