Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1971. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 9)

rici, papiereň v Harmanci, železolejáreň v Hronci a plecháreň vo Zvolene, ako boli bane v Piargu (Štiavnické bane), vo Vyhniach, železobane a oceliareň v Šumiaci. Začiatkom 20. st. začína další vzostup robotníckeho hnutia na strednom Slovensku. Hoci nesmelo, robotníctvo začína štrajkovať za skrátenie pracovného času a zvýšenie miezd, za robotnícke ochranné zákonodarstvo a pod. Dochádza k zakladaniu dalších a dalších odborových organizácií. Ako prvi si r. 1903 zakladajú odborovú organizáciu banskobystrickí typografi. Do „Odborového spolku kníhtlačiarov a písmolejcov madarských" so sídlom v Banské] Bystrici patria typografi zo Zvolena, Krupiny, Brezna a Banskej Štiavnice. Objavujú sa aj príklady pomoci vyspelejších robotníkov pri zakladaní odborových organizácii a menej vyspelých skupinách robotníctva. Tak. napr. už spomínaná odborová skupina typografov pomáha zakladať odborovú skupinu kovorobotníkov a krajčírov v Banskej Bystrici (1904). V tom istom doku vzniká v Banskej Bystrici aj odborová skupina drevorobotníkov a roku 1905 aj kožiarov. Roku 1908 dochádza k pokusu založič odborovú organizáciu v továrni Union vo Zvolene. Pokus však skončil neúspešne a iniciátori akcie boli prepustení z práce. Využívajúc slabiny v robotníckom hnutí (nacionalizmus, náboženskú zaťaženosť a iné), banskobystrickí zamestnávatelia podporujú a presadzujú r. 1904 založenie kresťansko-socialistickej strany, do ktorej nútia vstupovať robotníkov. Aj vo zvolenskej Unionke dochádza k založeniu kresťanskosocialistického spolku (v čele s kaplánom Zambojom), do ktorého — hoci väčšina robotníctva ho ignorovala — vedenie závodu prinútilo vstúpiť okolo 300 robotníkov. Banskobystrickí robotníci odmietajú i samovzdelávajúci spolok „Törekvés" (1904—1908). Veľký vplyv na rozmach mzdových bojov robotníctva stredného Slovenska malo revolučné vystúpenie ruského proletariátu v rokoch 1905 —1907. Napriek neochote, ba priam odporu uhorskej sociálnej demokracie viesť robotníctvo do štrajkových bojov, robotníctvo začína štrajkovať. Baníci sa podieľajú na víťaznom 14-denncm štrajku v máji a júni 1905. V októbri 1905 štrajkujú v Banskej Bystrici a vo Zvolene krajčíri v marci 1906 banskobystrickí klampiari, v júni typografi, v júli železiarski robotníci na Karlovej osade (dnešný Chvatimech) pri Podbrezovej. Po tomto štrajku žandári obsadili valcovňu, šalandy a závod v Podbrezovej; správa železiarní siaha k perzekúciám. Za účasť a organizovanie štrajku bol odsúdený jeden robotník nárok väzenia, jeden na 6 mesiacov a siedmich prepustili z práce. Tresty však robotníkov nezastrašili. Naopak znovu vzniká štrajk v podbrezovskej rúrovni. Ním dosiahli robotníci zvýšenie svojich miezd o 8%. Na dalšie stretnutie so štrajkujúcimi sa už buržoázia pripravila dôkladnejšie. Ked robotníci roku 1907 znovu vypochodovali na zhromaždenia pred závodný hostinec v Podbrezovej, zasiahol štátny aparát so zbraňou v ruke. Obeťou brutality sa stáva robotník Juraj Spišiak, ktorého žandári pri potláčaní demonštrácie prebodli bodákom. V týchto rokoch dochádza k búrlivým politickým demonštráciám a schôdzam. Ich náplňou je už boj za všeobecné volebné právo a niektoré dalšie demokratické práva a slobody. Známe sú verejné manifestačné zhromaždenia z r. 1906 v Banskej Bystrici, Brezne, Slovenskej Lupčí, 303