Barsi János (szerk.): Magyarország történeti helységnévtára. Borsod megye 1773-1808 (Budapest - Miskolc, 1991)
Resumé
219 Reeumé HISTORICKY MIESTOPISNY SLOVNÍK OBCÍ UHORSKA (1773-1808) Hlavný cieľ slovníka je čo najucelenejšie opísať obce na základe prameňov (berúc do ohľadu aj vonkajšie sídla), samoty so samostatnými názvami, respektíve podľa možností ukázať dôležitejšie demografické a hospodárske črty súvekých osád na historickom území Uhorska. Po stránke obsahovej, slovník má byť pomôckou pre bádatel'ov v oblasti spoločenských vied, pre záujemcov o údaje o určitej obci, ci celom kraji. Pomocou tejto zbierky údajov nájdu odpovedaná dané otázky okrem bádateľov dejín obcí aj odborníci na historickú geografiu, bádatelia cirkevných dejín, historickej demografie, historickej štatistiky, dejín obchodu, vývoja pozemkového vlastníctva, dejín správy ako aj jazykovedci a folkloristi. Spracovávané pramene, ktoré opisujú určitú oblasť z rôzneho hľadiska, určili aj štruktúru publikovania údajov. Kým sčítanie ľudu (n) podáva opis sídiel, zhrnújúc ich do väosích celkov, zatiaľ "Pfarrtopographie" (p) robí to Čo najpodrobnejšie. Súpisy vlastníkov (b, B) zachytávajú územné celky, bez ohľadu na to, Si ide o obývanú alebo neobývanú oblasť .Niekedy obsahujú aj také názvy, ktoré iné pramene nepoznajú. Vályi (V) a Lipszky (L) rovnako chceli opísať obce, aj oblasti, len Lipszky na svojej mape pospájal okresy a vonkajšie sídla (9) so samostatnými názvami. Ked^e styčný bod rozdiel'ov, pochádzajúcich z odlišného stanoviska prameňov, je oblasť, zemepisná poloha, preto celú stolicu opisujeme na základe členenia na okresy podľa "Tabella Locorum" (t). V rámci okresu v abecednom poradí nasledujú za sebou obce, ktoré majú na mape zakreslený samostatný chotár a ich údaje oddel'ujeme vodorovnou čiarou. V takýchto celkoch uvedené obce a samoty ležia v danej ohraničenej oblasti a - okrem niekoľkých neurčiteľných prípadov - sú označené na mape. Uvažujúc, aby sa zhromaždené údaje dali ľahšie použiť, zostavili sme ich do tabuľiek, kecfôe táto forma zabezpečuje, že rovnaké údaje sa dostanú vedľa seba a ponecháva sa aj možnosť ukázať súbor informácií o danej obci alebo samote. Kedze popri podávaní informácií o jednotlivých celkoch našim cieľom bolo aj napomáhať kritiku použitých prameňov, preto tam, kde jeden údaj može byť z viacerých prameňov, už uvedenými písmenami ukazujeme, z ktorého je prameň a tým jednak zrejmé registračné zvláštnosti jednotlivých prameňov, jednak aj zmeny, vyplývajúce z rôznych termínov zrodu prameňov. Štruktúra údajov v stĺpcoch je nasledujúca: 1. Poradové Číslo: Podľa stolíc každý celok dostáva postupné poradové číslo, začínajúce sa číslom 1, tak obec, ako aj samota a vonkajšie sídlo. Na to sa odvolávame v ukazovateľoch. 2. Názov obce: V rubrike sa používajú názvy s veľkými písmenami, utvorené na základe variantov a zapísané podľa dnešného pravopisu. To sa nachádza aj na mape a o odlišných tvaroch nájdeme odkaz v registri miestnych názvov. Krížik v zátvorke (+) za miestnym názvom upozorňuje na to, že okrem informácií historického názvoslovia medzi poznámkami sa nájdu vysvetlivky a pripomienky v poradí záznamových čísel, použitých pri uvádzaní údajov. Po utvorenom miestnom názve nasleduje názov v tej forme, ako je uvedený v jednotlivých prameňoch s uvedením písmennej značky prameňa. Na základe písmenných značiek môžeme urá'iť, v ktorom prameni sa spomína určitá obec alebo samota. Preto sme zachytili aj formy názvov, použité pri súpise obyvateľstva, hoci tam nepoužívali názvy z pôvodných hárkov, ale radšej ich doplnené formy, na základe Lipszkého a iných prameňov. Z miestopisného hľadiska teda tento tvar nemá význam. Jedna časť vonkajších sídiel, uvádzaných na základe "Pfarrtopographie" nemala miestne názvy, respektíve tie neboli zaznamenané. V týchto prípadoch v okrúhlych zátvorkách ( ) podávame stručnú formu opisovaného tvaru názvu, spomínaného v prameni, doplniac ho názvom oblasti, kde sa obec nachádzala.
