Az Esterházy család cseszneki ága - Források és tanulmányok az Esterházy család cseszneki ágának történetéről I. - A Veszprém Megyei Levéltár kiadványai 28. (Veszprém, 2013)
Dominkovits Péter: A lokális hatalom kiépülése: az Esterházy család a 17. századi Sopron vármegyében. Egy kis historiográfia: eredmények és kérdések
Dominkovits Péter Dominkovits Peter BUDOVANIE LOKÁLNEJ MOCI: ESTERHÁZYOVCI V ŠOPRONSKEJ STOLICI V 17. STOROČÍ MALÁ HISTORIOGRAFIA: VÝSLEDKY A OTÁZKY Vzhľadom na lojálnosť palatína Pavla Esterházyho (1681-1713) a viaceré preukázané služby panovníkovi, kráľ Leopold I. (1657-1705) daroval 11. decembra 1693 jemu a jeho potomkom titul dedičného župana Šopronskej stolice. Tento prejav panovníckej náklonnosti bol zároveň aj akýmsi zrkadlom zmien odohrávajúcich sa v 17. storočí v spomínanej stolici, najmä v majetkovo-právnych pomeroch a s nimi súvisiacich zmienách lokálnej moci. Príspevok sleduje dobové zmeny v miestnych mocenských pomeroch, pričom nevyužíva len doterajšie výsledky výskumov, ale upozorňuje aj na nevyhnutnosť ďalších základných výskumov. Prierez historiografiou výskumov rodu Esterházyovcov nie je vedený myšlienkou úplnosti, skôr z nej vyzdvihuje selektívne tendencie. V 19. storočí vznikol životopis Mikuláša Esterházyho (Szalay László- Salamon Ferenc), a vydania sa dožili aj dobové pramene súvisiace s jeho osobou [Toldy Ferenc, Merényi Lajos). Archivár tohto aristokratického rodu István Hajnal zameral svoju významnú dizertačnú prácu na otázky zrušeného snemu v roku 1642. Náš príspevok zoznámi čitateľa aj s prácami Gyulu Szekfúho, Csabu Csapodiho, Katalin Péter, ktoré sa zameriavajú na osobu Mikuláša Esterházyho a na prostredie okolo neho. Osobnosti dvoch príslušníkov rodu v najvýznamnejšom úrade - palatína v 17. storočí, tj. Mikuláša a Pavla, viackrát zaujali pozornosť historikov od konca 80-tych rokov 20. storočia. O ich živote a pôsobení sa zrodili viaceré sumarizujúce štúdie, ako aj výsledky nových základných výskumov, týkajúce sa skôr čiastkových otázok. Nedávno sa zrodilo komplexné spracovanie životnej dráhy Ladislava Esterházyho. Takisto iba pred nedávnom sa zamerala pozornosť na osobu bratislavského podžupana Františka Esterházyho. Táto nepretržitá, takmer dvojdesaťročná pozornosť o vzostup a včasnonovoveké dejiny rodu sa odzrkadľuje aj v mnohých výstavných katalógoch, ktorých základné údaje tiež publikujeme v príspevku. Predstavíme aj odbornú literatúru zameranú na jednotlivé majetky rodu, pričom upozorňujeme na nutnosť pokračovania základných výskumov v niektorých oblastiach. Osobitne máme na mysli chýbajúcu literatúru dejín správy jednotlivých panstiev. Na záver príspevok načrtne smerovanie výskumov posledného desaťročia, v stredobode ktorých možno badať záujem o osobnosti familiárov rodu, zastávajúcich zároveň aj rôzne politické a správne funkcie. 44
