Az Esterházy család cseszneki ága - Források és tanulmányok az Esterházy család cseszneki ágának történetéről I. - A Veszprém Megyei Levéltár kiadványai 28. (Veszprém, 2013)
Ragac Radoslav: Az Esterházy család cseszneki-ága levéltárának fondtörténete
Ragac Radoslav Ragac Radoslav ARCHÍV CSESZNECKEJ LÍNIE RODU ESTERHÁZY Príspevok oboznamuje citatel'a s dejinami rodového arhívu cseszneckej línie Esterházyovcov, jeho vnútornym usporiadaním v minulosti a dnes, a cestou ktorou presiel, kym sa dostal do Slovenského národného archívu. Archívne dokumenty tvoriace jadro spolocného archívu línie boli pővodne ulozené v Cseszneku. Prvy známy elench bol k nim vypracovany v roku 1651. Podía tejto pomőcky boli rodové dokumenty usporiadané do jedenástich císelne oznacenych káps (1-11) podía jednotlivych majetkov, ktoré sa d'alej tematicky delili na fascikle. Dokumenty v nich boli usporiadané chronologicky a oznacované veíkymi písmenami abecedy priebezne v rémei celej kapsy. Po tóm, ako Ján Esterházy kúpil v roku 1742 v Bratislave pővodne Törökovsky palác, sústredil tam aj podstatnú cast' spolocného rodového archívu rodovej línie. V roku 1783 majetkovo-právne dokumenty s hospodárskym vyznamom usporiadal podía jednotlivych rodovych majetkov do fasciklov Imrich Muraközy, sekretár generála Imricha Esterházyho. Vytvoril elench, v ktorom boli spomínané majetkovo-právne dokumenty rozdelené do spolu 105 fasciklov a evidované ako jednotliviny. Archív bol neskőr presunuty do Galanty, kde sa v kastieli nachádzal este v roku 1888. V prvej polovici 19. storocia sa rodová línia rozdelila na dve vetvy, z ktorych mladsia vlastnila majetky v Sedmohradsku (Magyar Lápos). Obe línie si zacali z mladsích dokumentov budovat' okrem spomínaného spolocného archívu aj svoje vlastné archívy. Novym rodovym sídlom mladsej línie sa po roku 1869 stal aj pővodne forgácovsky kastieí vo Veíkom Záluzí, kde bol niekedy po roku 1888 ulozeny aj spolocny rodovy archív a archív mladsej línie. Poslednym vácsinovym vlastníkom veíkostatku a kastieía bol do roku 1945 politik Ján Esterházy, d'alej Alojzia a Zofia Eserházyové. Rodovy archív bol veími poskodeny pocas prechodu frontu Druhej svetovej vojny na jár 1945. Kastieí bol skonfiskovany na základe nariadenia 104/1945 Sb. nariadení SNR. Archív bol 16. novembra 1945 vzaty do zápisnice a odvezeny do Bratislavy. Do roku 1950 bol ulozeny v Archive Povereníctva vnútra, kedy bol prevzaty do Pődohospodárskeho archívu. V roku 1956 sa dostal do správy Státneho slovenského ústredného archívu v Bratislave, predchodcu Slovenského národného archívu. Archívny materiál bol v archive roztriedeny v roku 1963. Zvolené usporiadanie respektuje v maximálnej moznej miere pővodné usporiadanie spolocného archívu z roku 1783 (oznaceny v struktúre ako A), novo usporiadané cast' spolocného archívu je rozdelená do dvojice základnych skupín nazvanych Rodové písomnosti a Písomnosti správy majetkov. Druhy základny célok (oznaceny v struktúre ako B), tvorí Fragment písomnosti mladsej (sedmohradskej) vetvy cseszneckej línie Esterházyovcov. 14
