"Késő maradékainknak tétessen jegyzésben!" Írásos emlékek Vác város múltjából, 1074 -1990 - Váci Történelmi Tár 1. (Vác, 1996)
Bevezetés
r Uvod Snáď ncni v našej republike ešte jedno také malé mestečko, ktoré by malo takú bohatú dejepisnú literatúru ako Vác. Napriek tomu by sme sa dostali do ťažkej situácie, keby sme chceli históriu mesta hlbšie spoznať - a to samozrjeme nie z cestopisnej literatúry. Séria Vacovský historický' fond nám chce ukázať dejiny mesta: písané dokumenty z prítomnosti. I. zväzku, a v ďalšom archeologické, historické pamiatky, ako i v obrazoch mapy. medirytiny, stavebné plány, fotografie a pohľadnice, ďalej predmety všedných dní. výtvarné a priemyselné umenie. K tomuto nášmu podnikaniu zvlášť dalo silu - poznamenajme, že aj so zabezpečením finančných prostriedkov - známe výročia v roku 1996: 1100. výročie príchodu maďarov na územie karpatskej kotliny. 1000. výročie vzniku maďarov na územie karpatskej kotliny, 1000. výročie príchodu maďarov na územie karpatskej kotliny. 1000. výročie vzniku maďarských škôl a 40. výročie revolúcie v roku 1956. Ďalším faktorom bolo vydanie tejto série, že predošlé pramene sú ťažko prístupné, vo viacerých prípadoch zastaralé a za posledné desaťročie napísané a publikované práce sú vo väčšine v názoroch jednorozmerné a v publikovaní faktov jednostranné, preto sme si mysleli, že historické dejiny hlavne za posledných 4-5 desaťročí bude dôležité ukázať písomné fakty vecne, priamo s uverejnením historických skutočností. K tomu nás prinútili práce našich vážených predkov, Ferenca Toldyho, ktorý redigoval Maďarský historický fond z 25-ich zväzkov a Sándora Szilágyiho, ktorý o tieto sa staral. Nazbíeranie (asi 60 b. m. písomného materiálu prezreli zostavovatelia tohoto zväzku) a zverejnení dokumentu sme si uvedomili, že a nemôžeme dosiahnuť úplnosť. Preto, kto si zoberie túto knihu do rúk s cieľom, aby si získal rozsiahly obraz z histórie mesta, sa sklame, lebo k tomu by bolo potrebné vydanie viacerých zväzkov. V niektorých prípadoch autori museli vypustiť také rozsiahle dokumenty z histórie mesta, ako napr.: vacovským parlamentom prijaté zákony z roku 1485, alebo ako Gôrgeiho vácovskú vyhlášku, ktoré majú celonárodný vyznám. Ale vo viacerých prípadoch z nedostatku dostupných prameňov sme nemohli váženým čitateľom vyhovieť. Napriek tomu sme mali na zreteli, aby z dostupných prameňov mohli načrtnúť najdôležitejšie udalosti z histórie mesta a aby popri historických udalosti národov strednej Európy a maďarských dejín poukázali aj na miestne zvláštnosti. Ďalšou našou snahou bolo ukázať prieraz osudov tu žijúcich ľudí. ich možný vývoj od narodenia až po celý život, ktorý po viacerých generáciách sa znovu a znovu môže opakovať. Teda, aby sme mohli ukázať, že už po 11 storočí sme tu prežili a stále prežívame v Karptskej kotline náš každodenný život, ako obyvatelia jedného štátu a mesta, my. vácovskí občania, ako začali prvýkrát navštevovať školy, naučili sa remeslám, nastúpili na základné vojenskú službu, bojovali, oženili sa, porodili deti, ktoré sme potom vychovávali, pracovali, zabávali sa. boli sme v styku s úradmi, získali šlachtické tituly, a boli zbavení týchto titulov, hrdinsky padli v bojoch, začo sme boli oplakávaní, za svoje názory prenasledovaní, zmenili politické systémy: s jedným slovom ako naši predkovia žili a ako my sme žili v nedávnej minulosti. Niečo čitateľom o knihe a jej prameňoch Kniha prevažne v časovom slede uverejňuje texty prameňov a zdrojov od čoho sme sa odklonili len v niektorých zvláštnych prípadoch. Texty sme uverejňovali prevažne v skratkách, dokumentárne na to mysliac, že pôvodný jazykový štýl odzrkadluje určité obdobieo, naproti ..modernizácia" textu by znamenalo klesanie vieruhodnosti. Opravovali sme len zreteľné pravopisné a strojopisné chyby, ale aj od toho odstúpili, keby sme nemohli znázorniť charakteristické črty ich autorov, napr. jeho vzdelanie. Prevažne sme ponechali v textoch dĺžne, ale pre zrozumiteľnosť sme tieto doplnili. Pri zobrazovaní textu sme snažili typografickými metódami vrátiť „výraznosť" a „náladu" jednotlivých písomných dokumentov, dúfajúc, že tým veľmi nenarušíme harmóniu knihy. Keď je to možné v jednotlivých prameňoch uvádzame úplne dátumy bez označenia miesta. Keď sa v prameňoch objavuje, uverejňujeme staré označenie mesiacov, napr. mes. turice, mesiac leta. Texty uvádzané titulným zväzkom sa líšia od tradičného žáneru. lebo prevážne nepomenujeme autora a osloveného, ale poukazujeme len na najdôležitejšie udalosti, ktoré zapríčinili vznik dokladu.
