Új Szó - Vasárnapi kiadás, 1982. július-december (15. évfolyam, 26-52. szám)
1982-07-16 / 28. szám
ÜV KSČ, no aj ich aktívne, angažované pôsobenie zamerané na realizáciu politickej línie nového vedenia strany na čele s G. Husákom, zvoleného na aprílovom pléne ÚV KSČ v roku 1939. Po uskutočnení hlbokej a všestrannej analýzy činností tlače, rozhlasu a televízie v rokoch 1988 až 1989, obsiahnutej v Poučení z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, museli z týchto prostriedkov odísť všetci tí, ktorí sa spreneverili poslaniu socialistického novinára. Preto ako jedna z vážnych úloh k tomu, aby tlač, rozhlas a televízia boli navrátené ich pôvodnému poslaniu v našej spoločnosti a bol zabezpečený ich marxisticko-leninský charakter, vystúpila do popredia požiadavka doplnenia redakcií novými, strane a socializmu oddanými novinárskymi kádrami. V priebehu desiatich rokov nastúpili do redakcií stovky mladých talenovaných redaktorov, ktorí svojou prácou dokázali, že si plne uvedomujú svoju zodpovednosť socialistického novinára, je známe, s akou vážnosťou hovoril V. I. Lenin o novinárskej profesii, keď napísal: „Bez novinárskeho aparátu nemôže sa zaobísť ani jedno masové hnutie v ktorejkoľvek civilizovanej krajine“ (Spisy, zv. 41, str. 149j. Aj dnes sú osobitne aktuálne jeho slová o tom, aby všetky orgány tlače, nachádzajúce sa v rukách strany, boli redigované len spoľahlivými komunistami, ktorí dokázali svoju oddanosť veci proletárskej revolúcie, aby strana dala ich riadenie do rúk iba politicky pevným súdruhom, ktorí sú schopní zabezpečiť v nich jej politiku. Práve skúsenosti z rokov 1968—69 potvrdili, že naplnenie tejto leninskej zásady je determinované predovšetkým starostlivým výberom, rozmiestňovaním a výchovou novinárskych kádrov. V tomto smere základné kritériá obsahujú „Zásady pre výber a výchovu v oznamovacích prostriedkoch“, schválené Predsedníctvom ŰV KSČ 14. 1. 1972. Starostlivosť o ich neustály politický a od- borno-profesionálny rast v duchu komunistickej straníckosti, ideovosti, principiálnosti, vysokej zodpovednosti pred stranou a ľudom vystúpila s takou naliehavosťou ako nikdy predtým. „V našom socialistickom novinárovi vidí komunistická strana predovšetkým bojovníka, ktorý nemôže byť nikdy pasívnym divákom. V tomto zmysle sa stal pojem straníckosti najdôležitejšou črtou československej tlače, rovnako ako rozhlasu a televízie“ (KSČ o tiskú, rozhlasu a televizi, Vyd. Novinár, 1966, str. 8). Komunistická straníckosť v žurnalistike má svoju objektívnu i subjektívnu stránku. K tomu, aby každý článok bol predchnutý duchom straníckosti, musí mať každý novinár nevyhnutné subjektívne predpoklady. K najdôležitejším z nich patrí ovládnutie vedeckého svetonázoru. Marxisticko-leninský svetonázor, umožňujúci novinárovi správne vysvetľovať všetky spoločenské javy a súvislosti, nadobúda osobitného významu v súčasných podmienkach budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti. Na prechode ku komunizmu je potrebná nielen silná materiálno-technická základňa, no aj vysoká úroveň uvedomelosti všetkých občanov socialistickej spoločnosti. V procese výstavby komunizmu spolu s rastom výrobných síl a základnými zmenami uskutočňujúcimi sa v materiálnej sfére, pretvára a mení sa zároveň i duchovný život spoločnosti, mení sa sám človek, formuje sa jeho komunistický svetonázor. Ak stúpa význam formovania najpokrokovejšieho svetonázoru u všetkých členov socialistickej spoločnosti, potom na akom stupni musí byť u tých, ktorí sú povolaní vychovávať ľudí v duchu marxisticko-leninského svetonázoru? Je len prirodzené, že ich úroveň v tomto smere musí byť mnohonásobne vyššia. Vychádzajúc z tejto objektívnej nevyhnutnosti, venuje komunistická strana mimoriadnu pozornosť politickej výchove novinárskych kádrov, ktorej základom je dôkladná znalosť marxisticko-lenin- skej teórie. Bez jej dôkladného ovládnutia nedokáže sa ani jeden novinár všestranne orientovať v zložitých spoločenských procesoch a získavať masy pre socialistické ideály. Nielen to, ideovo- politická nepevnosť môže ho ľahko zviesť na sees- tie a neraz — ako sme toho boli svedkami — aj na protiľahlé pozície triedneho nepriateľa. Svoje poslanie „byť nástrojom socialistickej výstavby“, prevýchovy más, získavania pracujúcich pre politiku strany plnia tlač, rozhlas a televízia realizáciou svojich mnohostranných funkcií. PMIP v našej spoločnosti sú nielen „transmi- siou“, ale aktívnym a aktivizačným subjektom tvorby politiky. Tlač, rozhlas a televízia sú predovšetkým nástrojmi presadzovania politiky strany a štátu. Uskutočňujú výmenu podnetov a názorov medzi orgánmi strany, štátu a iných článkov nášho politického systému a verejnosti, čo tvorí jednu z demokratických foriem podielu občana na riadení a správe socialistického štátu. Naša tlač, rozhlas a televízia aktívne vplývajú na prehĺbenie spojenia strany s masami, na praktické uskutočňovanie rozvoja socialistickej demokracie, vytváranie zdravej spoločensko-politickej atmosféry v celej spoločnosti. Postulát XV. zjazdu KSČ o zvýšení efektívnosti a kvality všetkej práce sa v plnej miere vzťahuje aj na novinárov. Pritom sa efektívnosť nachádza v úzkom vzťahu ku kvalite novinárskej tvorby. Veď obsažnosť každého článku hodnotíme nie podľa jeho veľkosti, počtu riadkov na tú alebo onú tému, ale významom témy, jej aktuálnosti, tvorivým prístupom k nej, hĺbkou jej spracovania. Práca novinára, ktorá má vyložene tvorivý charakter, neznáša stereotyp, strnulosť, myšlienkovú zaostalosť. O sile a vplyve PMIP nerozhoduje ich kvantita, množstvo titulov orgánov tlače či počtu hodín rozhlasových a televíznych vysielaní, ale predovšetkým ich kvalita, schopnosť príťažlivo a pravdivo odrážať našu prítomnosť. Z každej myšlienky tvorcov novinárskych prejavov a celkov má jednoznačne vyznievať autorské stanovisko, stranícky prístup, vychádzajúci z hlbokej znalosti politiky strany v príslušnej oblasti. Každé ich slovo, hodnotenie, kritickú poznámku prijímajú čitatelia, poslucháči a diváci nielen ako ich osobný postoj k veci, ale predovšetkým ako vyjadrenie spoločenského alebo straníckeho stanoviska. Socialistická žurnalistika prináša presvedčivé príklady pracovného hrdinstva a politickej aktivity pracujúcich, neustáleho rastu ich životnej úrovne. „Všetko, čo robíme,“ povedal na XXV. zjazde KSSZ L. I. Brežnev, „robíme v záujme blaha a šťastia pracujúceho ľudu, socialistického človeka.“ Pracujúci človek sa stáva stále viac nielen BULLETIN SÜTI
