Új Szó - Vasárnapi kiadás, 1982. július-december (15. évfolyam, 26-52. szám)
1982-07-16 / 28. szám
mmmmm hlavným objektom politiky komunistickej strany, ale aj jej rozhodujúcim realizátorom, aktívnym a tvorivým účastníkom všetkých spoločenských procesov. Je preto len prirodzené, že aj žurnalistika venuje permanentnú pozornosť otázkam spojeným s formovaním nového človeka a socialistického spôsobu jeho života. Stredobodom našej žurnalistiky je pracujúci človek, ktorý realizuje veľkolepý sociálno-ekonomický program, schválený XV. zjazdom KSČ. Človek dnešných dní, jeho aktívny podiel na veľkých premenách socializmu — to je každodenná téma najvyššej aktuálnosti. Socialistická žurnalistika sa vždy zaoberala tým, čo je bezprostredne spojené so životom. Pre novinára je najvďačnejším materiálom všetko to, čo rýchlo pulzujúci život prináša. Usiluje sa v ňom vidieť hlavne človeka, ktorý je zdrojom tohto pohybu, tvorcom všetkých hodnôt. Prístupov k širokému a plnokrvnému zobrazeniu socialistického človeka existuje nepreberné množstvo, a to nielen v reportáži alebo črte. Podať vyčerpávajúci obraz pracujúceho človeka, jeho pracovnej, kultúrnej a citovej sféry nemožno bez poznania celého jeho života. Bez toho by sme nemohli vysvetliť jeho súčasné postoje, pochopiť motívy, ktoré ho viedli k dosiahnutiu úspechov, práve k takému a nie k inému spôsobu konania v práci či v osobnom živote. Usilujeme sa teda postihnúť všetky súvislosti, najmä to nové v myslení a konaní ľudí. Ovšem, takýto prístup je podmienený hlbkou poznania veci, konkrétneho človeka či kolektívu, schopnosťou a hĺbkou postrehu novinára. Na XV. zjazde KSČ bola určená orientácia našej žurnalistiky na plnohodnotné zobrazovanie pracujúceho človeka. „Na stránkach novín, časopisov, na televíznej obrazovke, v reláciách rozhlasu, vo filmových týždenníkoch,“ povedal súdruh Gustáv Husák, je potrebné stále väčšiu pozornosť venovať pracujúcemu človeku. Každý deň v našej zemi prináša príklady pracovného hrdinstva, novátorstva, tvorivého elánu a šikovnosti našich ľudí, ich nezmieriteľnosti k nedostatkom a boja za všetko, čo otvára nové obzory nášho života. Naše prostriedky masovej informácie a propagandy v duchu tejto smernice prehĺbili svoje pôsobenie v tomto smere. Pracujúci človek je dnes hlavnou témou väčšiny novinárskych prejavov. Ich kvalita však nie vždy je adekvátna vynaloženému úsiliu a nárokom súčasného obdobia. Neraz sa stretávame s málo účinnými materiálmi, ktoré neukazujú dnešného človeka v celej jeho komplexnosti, ktoré sklzávajú k šablóne, k povrchovým pohľadom, k frázovitosti a čiernobielym obrazom. Novinár, ktorého úlohou je sprostredkovať obraz ľudí rôznych profesií, nemôže vychádzať iba z vopred pripravenej osnovy, vlastného scenára, podľa ktorého sa usiluje, často násilne, vykresliť profil svojho hrdinu. Vychádza potom z toho jednostranný a neúplný opis konkrétneho človeka, ktorý popri popísaných pizitívnych črtách má však aj veľa problémov, svoje slabosti a starosti. Takýto jednostranne ideálny človek ani v našej spoločnosti neexistuje. Ak chce ten-ktorý autor za každú cenu presvedčiť čitateľa o opaku, dosahuje zvyčajne o- pačnú reakciu. A to nielen u čitateľov, ale neraz i u toho, o kom písal. Novinár má poukázať na tie skryté sily a podnety, ktoré mali najväčší vplyv na konanie človeka. A práve táto najdôležitejšia stránka života človeka, ktorého sme si vybrali za hrdinu našej reportáže, býva neraz len povrchne nadhodená a nevyjasnená. Najčastejšie sa stretávame so vzorom schematického hrdinu až príliš hlboko ponoreného do ekonomiky, ktorý je vždy disciplinovaný, plne oddaný svojej práci, v ktorej vidí zmysel života, má najlepšie pracovné výsledky, množstvo funkcií, ktoré sl zodpovedne plní. Avšak mimo tejto sféry už nie je ukázaný, akoby celý život tvorila iba práca, plnenie povinností a nemal žiadne iné záujmy. Bez dôvernej a hlbokej znalosti odpovede na o- tázku, prečo sa to či ono stalo, nemôže pristúpiť k napísaniu pútavého novinárskeho žánru o človeku dneška. Znalosť motívov predstavuje kľúč k pochopeniu toho, čo autor potrebuje poznať, než začne písať. Motivácia každého konania umožňuje vidieť súvislosti, charakterizovať človeka, zaradiť ho do širšieho kontextu. Preto zdravou ctižiadosťou autora musí byť ísť na koreň veci, problému či motívov konania človeka, pretože ako povedal súdruh V. Biľak na VII. zjazde Čs. zväzu novinárov: „ ... novinár nie je len registrátor, nezaznamenáva len to, čo mu kto povie. Musí isť na koreň veci, byt v tom dobrom slova zmysle i dotieravý, povedzme nepríjemný, a pýtať sa po príčine ... neuspokojovať sa s výhovorkami na objektívne príčiny, ale klásť otázky, ktoré idú takpovediac na telo.“ Poslanie a ciele našej socialistickej žurnalistiky pri zobrazovaní človeka sú v diametrálnom rozpore s buržoáznou žurnalistikou, v ktorej problematika pracujúceho človeka patrí k okrajovým témam. Spoločensko-ekonomické vzťahy kapitalizmu formujú človeka ako individualitu sledujúcu vždy a všade iba svoj vlastný cieľ, svoj prospech, svoju prestíž, a to bez ohľadu na druhých. To je určujúci moment celého jeho myslenia a konania. Ľudia sú navzájom odcudzení, voči sebe nevšímaví a bezcitní. A kapitalizmus má záujem na utváraní práve takýchto negatívnych črt človeka. Takéto princípy a normy konania v záujme vládnúcich tried propagujú aj buržoázne masovokomunikačné prostriedky. Preto pri svojom pôsobení vyzdvihujú do popredia tematiku skepsy a beznádeje, násilia a zločinu, sexu a perverzity, nihilizmu a bezvýchodiskovosti. V širokom meradle uskutočňujú tak manipuláciu s vedomím človeka, v záujme čoho sa neštítia žiadnych metód. Prirodzene, všetky dômyselné a psychologicky pôsobivé prístupy buržoáznych PMIP majú za cieľ odpútať pozornosť pracujúcich ľudí od naliehavých sociálnych problémov. Buržoázna žurnalistika zámerne nepíše o všedných pracovných úspechoch, nejde jej o vyzdvihovanie poctivej práce, jej oslavu a spoločenské uznanie. Tým viac ju nezaujíma tematika zdravého kolektivizmu, proti ktorému stavia ideál vynikajúcich osobností, úspešných jednotlivcov, ktorí sa akoby svojou šikovnosťou a pracovitosťou dostali na piedestál milionára. Takáto orientácia buržoáznej žurnalistiky je do určitej miery pochopiteľná. Pravdivé zobrazenie človeka a jeho práce za kapitalizmu nemohlo by 6 BULLETIN SÜTI
