Új Szó - Vasárnapi kiadás, 1982. július-december (15. évfolyam, 26-52. szám)
1982-07-16 / 28. szám
a ďalší boli nielen poprednými funkcionármi strany, ale súčasne aj významnými novinármi. Redaktori straníckej tlače sa nikdy nepovažovali iba za literátov či profesionálnych novinárov, ale predovšetkým za funkcionárov strany, ktorí vykonávajú svoje stranícke funkcie práve prostredníctvom tlače. Preto mali v strane i v širokej verejnosti veľkú autoritu a dôveru. Komunistickí novinári, ktorí prinášali nesmierne obete v ťažkých zápasoch za práva pracujúcich, stali sa symbolom odvahy, zásadovosti a hrdinstva. Komunistická a ostatná pokroková žurnalistika nadviazala po oslobodení Československa Sovietskou armádou na tieto revolučné tradície komunistickej tlače z obdobia boja proti buržoázii a fašizmu.-Oslobodenie Československa od fašizmu a veľká autorita KSČ vytvorili novú situáciu pre jej rozvoj. KSČ sa ako hlavná politická sila postavila na čelo spoločenských premien po oslobodení. V úsilí o dôslednú realizáciu Košického vládneho programu a urýchľovanie procesu prerastania národnodemokratickej revolúcie do socialistickej pripadla významná úloha práve komunistickej a pokrokovej tlači, vydávanej spoločenskými organizáciami združenými v Národnom fronte. Svojim pôsobením, orientovaným na podporu politiky komunistickej strany, významne prispela k historickému víťazstvu nášho pracujúceho ľudu nad reakciou vo februári 1948. Robotnícka trieda po Februári 1948 prevzala všetku moc v krajine. Tým sa urýchlilo splnenie cieľov národnej a demokratickej revolúcie a jej prerastanie do revolúcie socialistickej. To umožnilo aj úplné uskutočnenie revolučných zásad, presadzovaných už po oslobodení v oblasti tlače. Krok za krokom dochádza k ďalekosiahlym politickým a štrukturálnym zmenám a zavŕšeniu procesu zná- rodňovania materiálnej a technickej základne. Redakcie, vydavateľstvá, tlačiarne boli odovzdané spoločenským a masovým organizáciám, ktorých tlač už pred februárom 1948 podporovala politiku KSČ. Nové historické podmienky, v ktorých sa KSČ stala vedúcou politickou stranou v našej spoločnosti, predurčili aj nový charakter a poslanie československej tlače. Po prvýkrát v histórii sa táto mohla obracať k pracujúcim ako k hospodárom svojej zeme, nevyčerpateľnej tvorivej a aktívnej sile. A práve tlač bola povolaná mobilizovať túto silu k riešeniu zložitých a náročných úloh socialistickej revolúcie, stať sa pod vedením KSČ „nástrojom socialistickej výstavby“. Strana orientovala pozornosť našej spoločnosti predovšetkým na riešenie ekonomických úloh. Z toho vychádzala tiež orientácia tlače, ktorá je zdôraznená aj v liste K. Gottwalda I. zjazdu československých novinárov v roku 1948, na ktorom boli v duchu smerníc strany formulované úlohy našej žurnalistiky v novej etape budovania socializmu v Československu. Február 1948 otvoril cestu ku kvalitatívnej premene všetkej československej tlače na tlač nového, socialistického typu, plne sa opierajúcej o vedecké učenie marxizmu-leninizmu. 'Budovanie socializmu kladie pred ňu úlohu mobilizovať miliónové masy pracujúcich k aktívnej účasti na tomto grandióznom spoločenskom diele. Tlač sa preto pri plnení tohto svojho spoločenského poslania v najširšom slova zmysle stáva kolektívnym propagandistom, agitátorom a organizátorom pri realizácii generálnej línie výstavby socializmu v Československu, vyhlásenej na IX. zjazde KSČ pred tridsiatimi rokmi. Jej inobilizátorská, ideovo-výcnovná a organizátorská práca bola po zásluhe vysoko ocenená. V liste ŰV KSČ adresovanom II. zjazdu Zväzu československých novinárov v roku 1957 sa uvádza: „Tlač a rozhlas v období výstavby socializmu stali sa dôležitým nástrojom výchovy ľudu v socialistickom duchu. Možno uviesť veľa príkladov, ako tieto prostriedky vplývajú na myslenie pracujúcich, ako mobilizujú ich tvorivé sily, aby dosaho vaii stále lepších výsledkov na všetkých pracovných úsekoch“ (Československý novinár, 1957, č. 6, str. 163). Dôležitým faktorom ich úspešného pôsobenia a dosiahnutých výsledkov je ich riadenie a usmerňovanie komunistickou stranou, ako aj správne a dôsledné uplatňovanie obecných funkcií a princípov socialistického žurnalizmu, sformulovaných V. I. Leninom. V pôsobení československej tlače, rozhlasu a televízie po XX. zjazde KSSZ, v období vybudovania základov socializmu, začínajú sa objavovať spolu s pozitívnymi výsledkami aj niektoré negatívne prvky a tendencie, ktoré sa retardačné prejavili v ich práci. Vyplývajú, okrem iného, s oslabenia vplyvu strany v tejto oblasti, ako dôsledok nedocenenia týchto prostriedkov v živote strany a spoločnosti. Začali sa objavovať nesprávne názory na ich úlohu a postavenie v socialistickej spoločnosti, ktoré vyúsťovali neraz až do priameho odmietania leninských princípov ich činnosti. Ich hlavné nebezpečenstvo bolo však najmä v tom, že dochádzalo k popieraniu princípu vedúcej úlohy strany v tejto sfére. V tomto období sa na škodu veci prehlbuje rozpor medzi prijatými dokumentárni strany, v ktorých boli obsiahnuté vážne kritické pripomienky na adresu tlače, rozhlasu, televízie a ich správnou intepretáciou, predovšetkým však ich uvádzaním do života. Tento nesúlad vedie k tomu, že vcelku správne a aktuálne upozornenia na problémy a nedostatky v ich činnosti zostávajú viac-menej v rovine proklamácie. Aj keď sa neustále zdôrazňuje význam tlače, rozhlasu a televízie pri budovaní socializmu, marxisticko-leninskej výchove človeka, v zostrujúcom sa ideologickom boji, v praxi sa stretávame s opačným prístupom, ktorý vedie k tomu, že nie je správne docenený ich rastúci význam a vplyv v tomto smere. V novinároch sa napriek častému deklarovaniu leninských poučiek nevidí najbližší popredný aktív strany. Z takéhoto prístupu potom vychádzala nielen často nedôsledná kádrová politika v tejto oblasti, ale aj uplatňovanie neadekvátnych metód riadenia a kontroly. „Politika strany v tejto oblasti,“ ako uviedol súdruh Gustáv Husák na aktíve novinárov v Prahe 2. júla 1969, „bola zastaralá, netvorivá a bezperspektívna, ktorá zotrvávala na starých hľadiskách, nebrala do úvahy vzrastajúci vplyv tlače, rozhlasu a televízie na formovanie názorov a chovanie občanov.“ (Rudé právo, 3. 7. 1969). Nesprávne chápanie a nedocenenie politického a spoločenského význa mu prostriedkov masovej informácie a propagandy, ktoré viedlo k uplatňovaniu i neprimeraných BULLETIN SÜTI 3
