Új Szó - Vasárnapi kiadás, 1982. július-december (15. évfolyam, 26-52. szám)
1982-07-16 / 28. szám
21. september - Deň tlače, rozhlasu a televízie prof. dr. Jozef B o r í s e k , CSc. V budúcom roku oslávi naša komunistická žurnalistika šesťdesiatročné jubileum svojho vzniku. Jej existencia a pôsobenie je nerozlučne späté s celou históriou Komunistickej strany Československa. Deň tlače, rozhlasu a televízie je vďačnou príležitosťou k tomu, aby sme si pripomenuli slávnu históriu komunistickej tlače, najmä zrod jej dvoch hlavných orgánov — Rudého práva a Pravdy. Formovanie komunistického hnutia a tlače v Československu sa uskutočňovalo pod bezprostredným vplyvom boľševickej strany a jej tlače, založenej V. I. Leninom — Iskry a Pravdy, ktorá zohrala významnú úlohu v rozvoji revolučného hnutia v Rusku, v šírení marxistickej ideológie, uvedomovaní revolučného proletariátu a vytváraním podmienok k víťazstvu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Tak ako v Rusku, aj u nás to bola predovšetkým revolučná tlač, ktorá svojím pôsobením významnou mierou prispela k rozhodujúcej diferenciácii v robotníckom hnutí, politickým reprezentantom ktorého bola sociálnodemokratická strana. Skutočnosť, že komunistická tlač vznikla ešte pred utvorením Komunistickej strany Československa, mala nesmierny význam a dosah. Vznik Rudého práva 21. septembra 1920 a Pravdy chudoby 15. septembra 1920 umožnil, aby tieto dva hlavné orgány tlače spolu s ostatnou marxisticko- leninskou tlačou u nás, účinne prispeli pri vytváraní nevyhnutných ideových, politických a organizačných podmienok k vytvoreniu strany nového typu, stojacej na marxisticko-leninských pozíciách — Komunistickej strany Československa. Rudé právo a Pravda chudoby vznikli zásluhou najuvedomelejších príslušníkov robotníckej triedy, ktorí žiadali skoncovanie s politikou spolupráce s buržoáziou, nastúpenie cesty podľa príkladu ruského proletariátu. S komunistickou stranou, ktorú pomáhali organizovať, formovali sa ako jej najdôležitejšie nástroje triedneho boja. Spolu s ňou podieľali sa na neúprosnom stretnutí s buržoáziou. Rudé právo a Pravda chudoby vždy stáli na strane utlačovaných, organizovali tvrdé zápasy za hospodárske a politické požiadavky pracujúcich. Viedli boj proti likvidátorstvu a zohrali rozhodujúcu úlohu v procese boľševizácie strany, v príprave, prebojovávaní a uskutočňovaní línie V. zjazdu KSČ, na ktorom bolo zvolené nové, gottwaldovské vedenie. Spolu so stranou prežívali tak bezprostredne všetky víťazstva i porážky. Komunistická tlač bola preto najčastejším terčom ostrých perzekúcií zo strany vládnúcej buržoázie. Vznik Pravdy chudoby bol v podmienkach Slovenska medzníkom pri zjednocovaní marxistický orientovaných sociálnodemokratických organizácií a ich rozchodu s reformistickou politikou jej vedenia. Je logickým zavŕšením ideového a politického rastu a vyspievania robotníckeho hnutia. Vychádza tiež zo zhodnotenia skúseností tlače v Rusku, Slovenskej republike rád i tlače samotnej sociálnej demokracie. Pravda chudoby, ktorá začala vychádzať v Ružomberku ako týždenník s podtitulkom: „Časopis venovaný triednej výchove slovenského ľudu“ niesla od prvého čísla vo svojom záhlaví heslo: Proletári všetkých krajín, spojte sa! Získala nemalú zásluhu na úspešnom priebehu a výsledkoch ľubochnianskeho zjazdu 16.—17. januára 1921, na ktorom sa proletári Slovenska a Zakarpatskej U- krajiny spojili do jednotnej organizácie a vyslovili sa za vytvorenie Komunistickej strany Československa. Začiatkom januára 1921 uverejňuje Pravda chudoby na prvej strane 21 podmienok pre vstup do III. Komunistickej internacionály, za prijatie ktorých o niekoľko dní nato sa vyslovuje aj ľubochniansky zjazd. Keď sa Pravda chudoby spolu s ostatnými časopismi (Hlas ľudu, Spartakus, Proletárka) v roku 1922 presťahovala do Vrútok, zlepšili sa podmienky jej vydávania. Jej autorita a vplyv výrazne stúpol príchodom KLEMENTA GOTTWALDA, ktorého zásluhou sa okolo redakcie zoskupil vyše 500 členný aktív robotníckych a roľníckych dopisovateľov. Pod vedením Klementa Gottwalda sa Pravda chudoby stala skutočnými boľševickými novinami: „Úlohou komunistickej tlače je predovšetkým byť nositeľkou nových ideí, nosiť svetlo poznania do robotníckych radov, rozháňať hmlu a roztrhávať hustú sieť klamstva, mámenia, ktorou rafinovaný kapitalizmus objal myseľ každého robotníka. Slovom: komunistická tlač musí burcovať, na poplach zvoniť, do boja volať všetkých proletárov.“ A že Pravda chudoby, ktorá začína 4. septembra 1925 vychádzať pod pôvodne navrhovaným názvom Pravda, čestne splnila toto poslanie, vyjadrené Klementom Gottwaldom, svedčí ďalší celý jej vývoj v období buržoáznej republiky a boja proti fašizmu, kedy komunistická strana a jej tlač bola hlavným organizátorom protifašistického odporu. Svetlou stránkou novodobej histórie Pravdy je jej pôsobenie počas Slovenského národného povstania, kedy od 9. septembra 1944 začala vychádzať ako ústredný orgán Komunistickej strany Slovenska. V duchu smerníc KSS bola popredným mobilizátorom a organizátorom hrdinského boja nášho ľudu za národnú slobodu a nezávislosť, za novú republiku budovanú na nových základoch. Osobitnú kapitolu svojej existencie začína od 7. januára 1945, kedy ako prvé periodikum opäť vychádza legálne na oslobodenom území v Michalovciach ako orgán Oblastného výboru KSS. V ďalšom období uplynulých 35 rokov ostala verná svojim revolučným tradíciám. Komunistická strana Československa v zmysle leninského odkazu venovala sústavnú pozornosť práci s tlačou, ktorú vedela majstrovsky využívať vo svojej činnosti. Táto bola hlavným nástrojom strany pri presadzovaní jej politiky, v boji za záujmy robotníckej triedy a ostatných pracujúcich. Poprední predstavitelia komunistickej strany a robotníckeho hnutia — Hýbeš, Šmeral, Haken, Gottwald, Zápotocký, Šverma, Fučík, Urx, Jilemnický 2 BULLETIN SOTÍ
