Új Szó, 1958. augusztus (11. évfolyam, 211-241.szám)

1958-08-16 / 225. szám, szombat

u To u Jjy^cJÍ\xÁoto Prvé strapce hrozna (toto: P. Haško) KW///////////////^^^ Krížovka s tajničkou A B C 0 E F 6 H I VODOROVNE: A. Najmenšia číslovka — tretia časť tajničky — končatina. B. Bývalý obchodný dom v Bra­tislave — stavala — spoluhlásky slova márriy. C. Chemická značky jódu a trítia — zákonom určený vek, ktorého dosiah­nutím fyzická osoba nadobudne spôsobi­losť k právnym činom — kancelárska skrát­ka D. Tábory — rímski domáci bôži­kovia — český hu­dobný skladateľ a pe- J dagóg so skratkou ^ mena JindHch na konci (1852-1926). J. E. Vergíliov epos o „ Eneasovi — pracuj n rýľom — dedinka pri 14 Stropkove. F. Pamät­níky, — remeselník. G Obuvník (po česky) — zakončenie napr. prednášky, schôdze a p — veľká miest­nosť. H. Autoznačky Talianska a Turecka — najväčší žijúci plaz, ktorý žije v riekach tropických krajov — slovko me­raj bez samohlások. I. Hlas domáceho zvierata — veľmi čudná — najzápadnej­šie mesto Čiech. J. Kladivo — mne — po latinsky právom. K. Mohamedánske náboženstvo — slo­vo utvorené doslovným prekladom z cudzieho jazyka — úÄku dosku. L. Na­sýtený uhľovodík, ktorý sprevádza metán — dckedy — býva v zárne. M. Zlosť — 100° Celzia — mastná hmota, ktcrá sa získa z tuku rôznych savcov — bojový pokrik. N. Obrnené vozidlo — po latinsky škoda — obyvateľ ázijského polostrova. O. Dramatické javiskové hudobné dielo — íarcha v reči básnikov — snívala. P. Vlast­illo — skratka Eduarda — oráčova po­féba. R. Poznávacia značka našich lietadiel — druhá časť tajničky — koniec boxer­ského zápasu. 3. Iniciálky mien Daniel, Dndrej a Štefan — prenajíma — písmeno jréckej abecedy. T. Mzda — malá ária fonet.) — cieľ pri streľbe. U. Poskytnete iporu — obrovskí. V. Častica — spolu­ilfisky leta — ustanovovacia listina, na­ladenie, alebo úradné rozhodnutie. X. Žen­:ké meno — pôvab — nasleduje po vy­tĺkajúcich skutkoch. Y. Nina a Tamara — predstavitelia alebo tlmočníci nejakého imeleckého diela — staročeské zámeno. Z. 'y trvalé drevnatá rastlina bez kmeňa — •drobinky — po rusky alebo. a. Pohorie rieka v SSSR — bývalý náčelník kozákov — začiatok slova oxyekcia (sluchová pre­itlivelosť. ZVISLE: 1. Prvá časť tajničky. Tvar slo­esa ustanoviť — strapec — roznášač a redavač (napr. novín). 3. Čínske ženské lero — obec v okrese Šafárikovo — cí­im sa a vyzerám mladším — vojenské odnosti — egyptský boh Slnka. 4. Panov­íkov syn — riadime podľa neho naše ospodárstvo — územná jednotka — vrhá 0 p R S T U V X Y Z a. tieň. 5. Nie tmaví — obchodík — po la­tinsky kocky — druh mexického petrole­jového asfaltu. 6. Poplach na burze — práve — autoznačky juž. Afriky a Ne­mecka — liace — je v noci. 7. Značika ústnej vody — pyskatá liečivá bylina — váhová jednotka pre zlato a drahokamy nórska drobná minca — diabol. 8. Peňažná jednotka v Amerike — prfsiovka — nie prudkí — kukla. 9. Triesky — vodievali — nastane — znášam bolesť. 10. Po la­tinsky rodení — nestojí — mláka — do­pravný prostriedok — cenná pôda. 11. Polievkové korenie — zohne — povrchová baňa — odchod vlaku — stred slova pek­ný. 12. Druh živičného cementu — tvar slovesa ľnúť — zrúbe — zvyšky — 13. Starogrécky matematik a technik — meno sovietskeho hudobného skladateľa Chača­turjana — dievčenské meno — jemne klop­li. 14. Rozum — iný názov vietnamského územia Trung-bo — staroveká stredotalian­ska krajina — predpona, ktorá znamená štvor- štyri — rímskych 9. 15. Lebečná — trestal — maškarné plesy. 16. štvrtá časť tajničky, posledná. Pomôcky: D. Kaan J. — 5. ebano — 12. askol. Emil Čemý Naša tajnička z minulej krížovky znie: tdeologickému boju a práci medzi masami sa vyhnúť nemožno. Knižné odmeny dostanú: 1. Jozef Zvodz, Giraltovce, č. d. 39, 2. Ž án Kúsek, Holubice lc, pošta Slavkov pri rne, 3. Božena Havrilová, Turňa nad Bod­vou, 4. Karol Surový, Rimavská Baňa, 5. Giwla Stememar.nová, Muráň, C 1 lo veka opantá hrdosf, objíme * oprávnená pýcha, keď sa pozrie do novej veľkej a malej kováčne 1 v dubnickom Závode K. J. Vorošilova. \ Pohľad do veľkých hál a na 2600­tonový lis, to je pohľad akoby na no­1 vý rys, na nové obdobie veľkolepej I industrializácie Slovenska. Dubničania to aj tak nazývajú a J veru priliehavejší epiteton ani nájsť 1 nemohli. Celý tento veľký komplex s takými strojovými zariadeniami pre \ slovenské strojárstvo, aké sme po ce­lé doterajšie obdobie industrializácie Slovenska ešte nepostavili a ktorý je vlastne akosi niekoľkými novými fab­] rikami v starej fabrike — volajú 1 slovenskými Kunčicami. Aj také pomenovanie vidi sa cel­kom oprávnené. Nie vari preto, že by 1 sa tu vyrábalo, alebo že sa tu bude vy­1 rábať železo a oceľ v takom množstve 1 ako v Kunčiciach. Nie preto, že by ' to bola taká gigantická rozloha, akú majú Kunčice, a nie ani preto, že by tu nové výrobne zamestnávali 1 toľké í tisícky usilovných rúk. Nie. Ale jed­1 noducho preto, že svojím charakterom ! to má s Kunčicami veľa spoločného 1 a že na Slovensku staviame také nie­čo prvý raz. Či chceš, či nie, musíš sa opýtať, ako toto všetko vieme dokázať, kde na to všetko berieme silu i odvahu, a — kde na to berieme i ľudí. Lebo na také veci treba múdrych ľudí. Oddávna Československo platilo za priemyselne vyspelý štát. Ale nie od­dávna, len niekoľko, pár rokov, čo sme začali socialistickú výstavbu, pla­tíme vo svete za priemyselnú veľmoc, [ za technicky vyspelých ľudí. Lebo za 1 málo rokov predbehli sme od nás 1 vyspelejšie štáty, lebo rok sa u nás J rovná temer desaťročiu, desaťročie pol­1 storočiu, alebo i celému veku. Ak sa u nás v posledných desiatich rokoch rozvíjalo strojárstvo spomedzi | všetkých odvetví najrýchlejším tem­, pom, najmä na Slovensku, smernice 1XI. sjazdu strany hovoria o ďalšom | zvyšovaní jeho výroby. Pôjde o úlohu 1 strojárstvo špecializovať a » zamerať [predovšetkým na výrobu zariadení pre i chemický priemysel, energetiku, na ] hutnícke zariadenia, výrobu elektric­I kých a dieselových lokomotív, obrá­j bacích strojov atď. Niektoré z takýchto výrobkov chys­1 tajú sa vyrábať aj v Dubnici. A to j sa bez kováčskych zariadení neobíde. *** V kováčni pri veľkom 2600-tono­I vom lise, prvom svojho druhu na Slovensku, stretáme mladého maj­J stra Lojza Tomana. Spolu s techno­1 lógom inžinierom Pavlovičom nám j hneď začali vysvetľovať celý techno­logický postup kovania ingotu, jeho (zahrievanie pred a po kovaní a všet­ko, čo s tým súvisí. Chlapi pri lise, celkove sedemčlen- v Dubnici, ale poslal im aj odbor­ná skupina, sa akurát mordujú s nie- níka. koľko tisíc kilov ťažkým ingotom. Ale Voľba padla na starého, skúseného práve keď už hlavný žeriavnik Jozef Jozefa Brothánka, dnes už dôchodcu. Rabčan a pomocný Peter Marko po- — Ale áno, prišiel som rád. sunujú materiál smerom k uhlovému Z jeho slov priam cítiš starého, kovadlu, ingot s treskotom padá dole. skúseného odborníka, veterána kova­Predný kováč Jano Kubica si i po- nia najmä zalomených hriadeľov, po­hreší, druhý, Truhlík, uskakuje i s po- vedzme, pre zaoceánske lode. Hovorí mecníkmi Bartákom a Gašparíkom. z neho Veľká láska k práci. Poznám Chlapi skúšajú, namáhajú sa, sem- mnoho podobných ľudí, ktorí sa vo tam sa i napaprčia, ale predsa len svojom živote nadreli viac ako dosť. kľud a rozvahu nestrácajú. Poznám dôchodcov baníkov, hutníkov, Dlho sa pozeráme na prácu lisu a zlievačov, ktorí keď odišli do penzie, ľudí okolo neho a vybavujeme si vedeI i vydržať sedieť doma tak dva­predstavu, čo dá ľudskej námahy, tr i týždne. Ale potom doma nijako akú kopu roboty, kým sa oceľ v oce- neobstáli a robilo im dobre až to, ak liarni odleje a kým potom ingot pre- s a mohli čo len obtrieť okolo šachty, jde cez všetky zložité technologické vchodu do bane, alebo zacítiť páľavu procesy, až sa nakoniec z výkovku vy- P ec e- e i P° euť huko t kováčskeho lisu. robí to, na čo je yrčený. A s ú šťastní, ak ich čo len niekedy x, 4* ' , , , ,, zavolajú pomôcť, poradiť. Sí mT t e- VydyC h°í' ­k ef- - Vie teľ prive som vtedy vysedá­z„ , tovadla zf, na vy oünasa l; val povyše závodu. Z nudy som rátal, uz vykovany ingot Všimli sme si Vypočítaval som, že som robil presne vsak, ze sa v priebehu kovania nie- š t^ saťdva roko v, štyr i mesiace a kolko ráz úzkostlivo díval na mlá- j e£ enásť dn í. Za te n ^ odrobi l denca ktorý s pyrometrom, co vyzerá ^ todesaťtisíc hodín a zarobil bezm ái a ani dáky cudný filmovací aparát, me- , ý mjlión korú n teplotu ingotu. Brothánek, to je hotová kronika de­— Ak by klesla teplota pod tak- jj n vývinu kovania v našej republike, zvanú kovaciu, musíme dávať ingot o tj jednoduchej kováčskej nákovy až znova do ohrievacej pece ľuje súdruh Toman. vysvet- po dnešné vysokovýkonné mechanic­ké hydraulické lisy. Nuž hľa, máme A výkovok je už hotový? — u nás v našich slovenských závodoch zvedavo sa pýtame. odkiaľ brať rozum a skúsenosti na — Kdeže hotový! Po kovaní, podľa také práce, aké sa u nás na Sloven­toho, aký je to materiál, putuje ešte sku doteraz ešte nerobili, do iných, takzvaných žíhacích pecí, — Takú modernú kováčňu som ešte aby mal rovnomernú štruktúru a aby nevidel, — hovorí súdruh Brothánek. potom rovnomerne chladol. — Som naozaj rád, že sa môžem ešte Majster Toman sa potom rozhovoril na starosť podeliť so svojimi skúse­o tom, ako im pri zaučovaní ľudí nosťami a prispieť k rýchlejšej in­výdatne pomohli v českých závodoch, dustrializácii Slovenska. - ____________ ______ Jeho pomoc je HHMRT í 1HHHHH HIHI t u veľmi potrebná HHIkSPÍ 1 I IMMHM EUSl^l a vítaná. Teraz špekuluje na akej­si polomechanickej ruke, ktorá by umožnila skrátiť pracovný cyklus kovania ingotu. Ale o tom vraj až ino­kedy, načo dopredu hovoriť. Go ak sa to nepodarí! Ale všetci mu v kováčni držia pal­ce, dôverujú, že sa zlepšovák podarí. Prvá takáto ko­váčňa na Slovensku už teda kuje oce­ľový materiál, aby Rok i dva boli ľudia zaučení v Le- sme z neho mohli vyrobiť nové zlo­ninových závodoch v Plzni, v Kladne, žité stroje, aby sme nimi obohatili vo Vítkovických železiarňach. Ba náš priemysel • a aby sme nimi po­plzenský závod na žiadosť Dubničanov mohli budovať lepší život v ostat­nielenže už pri zaučovaní zostavil ce- ných krajinách, kam naše výrobky lú čatu, čo už dnes pracuje pri lise vyvezieme. A. ŠEMORADlK Pyrometrom odmeriavajú kovaciu teplotu ingotu BESEDNICA . Udalosť nie každodenná S ľuďmi, ako všetkými živými tvor­\mi, je už raz tak. Jedni, najmä starší 1odchádzajú , zomierajú, noví sa rodia. jA ľudia sa od ostatného tvorstva líšia, I ako vieme, predovšetkým tým, že roz­\mýšľajú, tvoria materiálne i duchovné 1 hodnoty a tí novší budujú stavbu 1poznania , vedomostí i celej spoločnosti ,na výdobytkoch otcov. V každodennom zhone roboty, v ruš­\nom vrení dni si človek často neuve­domuje, ako veľmi sa pretvára nielen | všetko okolo nás, ale aj v našom < človeku samotnom. Svedčí o tom i tá naoko neveľká udalost, o ktorej vám tu chcem povedat. V nováckych uhoľných baniach \v minulých dňoch nešťastnou náhodou zahynul baník. Pochádzal z Voderád | v Trnavskom okrese. A ako to už 1 u nás ľudí býva, každý má svojho rád j čím bližšie k domovu, hoci aj po ' smrti. Previezli teda aj zosnulého baníka do dediny k žene a detom. \ Udalost, pravda, smutná. Ale baníci, to sú vám zvláštni ľudia. To človek | pochopí len vtedy, ked pozná prácu v bani, hlboko pod zemou, kde sú­1 dr znosí kolektívu je pevnejšia už aj 1 preto, že sú si navzájom zodpovední 1 za bezpečnosť pri práci a načo • tajiť, i za životy. Banícky kolektív akosi viac ako iné cíti stratu druha a ked ho \ stratí, vie si ho uctit akosi precíte­1 nejšie od ostatných ľudí. Tak sa stalo aj teraz. Baníci z No­[ vak poslali do bydliska svojho zomre­lého druha na pohreb delegáciu. Ale | nie trojčlennú, ako to zvyknú inde. Prišla celá veľká banícka kapela a 1 s nimi ešte vyše dvadsať chlapov v baníckych rovnošatách. Už títo sa­motní tvorili početný sprievod za rakvou zomrelého. Sli za smútočného pochodu dedinou ' na cintorín, odprevádzali spolu s ro­\dinou a známymi druha na poslednej ' ceste. Ked však prišli na cintorín, boli veľmi sklamaní. Nebohého, dob­rého baníka a pracovníka priniesli na miesto, čo veru nijako nesvedčilo o tom, že by si ho boli v dedine po smrti zvlášť uctili. Chceli ho pocho­vať na kraji cintorína, popod samý plot. Baníci sa na seba popozerali, hne­vom im zaplanuli oči a práve vtedy, ked duchovný začínal pohrebný obrad a ešte nedoriekol prvé: Cirkum dede­rumtme ... sa baníci ozvali: — Počkajte, pán farár. Tu nášho kamaráta a druha nepochováme. On bol baník. A baník patrí u nás medzi prvých ľudí. Sem, popod plot sa zvyknú pochovávať obesenci ... A nečakali na nijaké inštrukcie. Povyzliekali sviatočné kabáty baníc­kych rovnošiat, od hrobára vzali rýle a lopaty. Vyhliadli pekné miesto v strede cintorína a svojmu druhoví vykopali nový hrob. Nedbali ani na dážd, čo sa cícerkom spustiľa nehľa­deli naň ani účastníci pohrebu. Vy­trvali. Ba za ten čas, čo baníci vy­kopali jamu, prišli aj z okolitých de­dín mnohí ľudia. Baníci s láskou k spolubojovníkovi v práci, ale i s hnevom v očiach ho preniesli na miesto v cintoríne, dô­stojné baníka. Pohreb sa tak oddialil o tri hodiny, a ženičky po cintoríne si tíško šep­kali, že to miesto v cintoríne, na kto­rom kopú ten hrob pre baníka, má už zakúpené ktorýsi dobrý gazda z dediny, lebo vraj tam je pľac dra­hý. Môžete si povedat: no dobre, a čo dalej? Mŕtvemu jedno, kde ho uložia. Mŕtvemu naozaj áno. Ale tu zostávajú živí. Po baníkovi žena a deti, i ostat­ní občania. A tí vidia, že v živote vždy nie je tak, ako by sme chceli a ako by bolo aj správne. Vidíte! Ešte aj v cintoríne panujú rozdiely. Bo­hatší si môžu kúpiť svoju „malú čiast­ku zeme" - ako spievajú katolíci - na lepšom fľaku. Ale baníka pochovajú pod plot možno len preto, že žena mu chudera užialená ani nevie rozmýšľať. .4 ľudia, i tí, čo majú cintorín v sprá­ve, to dopustia. Namojdušu, ked mi to účastník tohto pohrebu, baník Smrček z Novák, líčil, hrdá som bola na tento čin no­váckych baníkov, ktorí chránili česť svojho druha — haviara aj pri takej chvíli, ako je pohrebný akt. Dostali sa už naši ľudia z vekovitej ubitosti, z nedôstojného poklonkovania, vedia oceniť, aké je poradie zásluh v našej spoločnosti. V každom meste, ba skoro v každej našej dedine sú záhrady, ohradené múrmi, kam padajú, ako vraví stará pieseň — najdrahšie semená, kde vlád­ne ticho mŕtvych. Prax je taká, že ešte za života si môžete kúpiť svoju „malú čiastku zeme". Na jednom mieste v cintoríne je „čiastka" drahá, na druhom, popri plote, lacnejšia. Slovom nedôstojný obchod. Pre koho? (MS) Panelové mestečko skladov v Bratislave na Vajnors'tej ceste sa rozrastá. Takto už mnoho miestností sa uvolnilo v meste. Na obrázku: montáž 19? haly (Foto: inž. R. Imrich) PRAVDA 7 * 17. auaiuua

Next

/
Thumbnails
Contents