Új Szó, 1958. augusztus (11. évfolyam, 211-241.szám)

1958-08-16 / 225. szám, szombat

u To u Jjy^cJÍ\xÁoto Prvé strapce hrozna (toto: P. Haško) KW///////////////^^^ Krížovka s tajničkou A B C 0 E F 6 H I VODOROVNE: A. Najmenšia číslovka — tretia časť tajničky — končatina. B. Bývalý obchodný dom v Bratislave — stavala — spoluhlásky slova márriy. C. Chemická značky jódu a trítia — zákonom určený vek, ktorého dosiahnutím fyzická osoba nadobudne spôsobilosť k právnym činom — kancelárska skrátka D. Tábory — rímski domáci bôžikovia — český hudobný skladateľ a pe- J dagóg so skratkou ^ mena JindHch na konci (1852-1926). J. E. Vergíliov epos o „ Eneasovi — pracuj n rýľom — dedinka pri 14 Stropkove. F. Pamätníky, — remeselník. G Obuvník (po česky) — zakončenie napr. prednášky, schôdze a p — veľká miestnosť. H. Autoznačky Talianska a Turecka — najväčší žijúci plaz, ktorý žije v riekach tropických krajov — slovko meraj bez samohlások. I. Hlas domáceho zvierata — veľmi čudná — najzápadnejšie mesto Čiech. J. Kladivo — mne — po latinsky právom. K. Mohamedánske náboženstvo — slovo utvorené doslovným prekladom z cudzieho jazyka — úÄku dosku. L. Nasýtený uhľovodík, ktorý sprevádza metán — dckedy — býva v zárne. M. Zlosť — 100° Celzia — mastná hmota, ktcrá sa získa z tuku rôznych savcov — bojový pokrik. N. Obrnené vozidlo — po latinsky škoda — obyvateľ ázijského polostrova. O. Dramatické javiskové hudobné dielo — íarcha v reči básnikov — snívala. P. Vlastillo — skratka Eduarda — oráčova poféba. R. Poznávacia značka našich lietadiel — druhá časť tajničky — koniec boxerského zápasu. 3. Iniciálky mien Daniel, Dndrej a Štefan — prenajíma — písmeno jréckej abecedy. T. Mzda — malá ária fonet.) — cieľ pri streľbe. U. Poskytnete iporu — obrovskí. V. Častica — spoluilfisky leta — ustanovovacia listina, naladenie, alebo úradné rozhodnutie. X. Žen:ké meno — pôvab — nasleduje po vytĺkajúcich skutkoch. Y. Nina a Tamara — predstavitelia alebo tlmočníci nejakého imeleckého diela — staročeské zámeno. Z. 'y trvalé drevnatá rastlina bez kmeňa — •drobinky — po rusky alebo. a. Pohorie rieka v SSSR — bývalý náčelník kozákov — začiatok slova oxyekcia (sluchová preitlivelosť. ZVISLE: 1. Prvá časť tajničky. Tvar sloesa ustanoviť — strapec — roznášač a redavač (napr. novín). 3. Čínske ženské lero — obec v okrese Šafárikovo — cíim sa a vyzerám mladším — vojenské odnosti — egyptský boh Slnka. 4. Panovíkov syn — riadime podľa neho naše ospodárstvo — územná jednotka — vrhá 0 p R S T U V X Y Z a. tieň. 5. Nie tmaví — obchodík — po latinsky kocky — druh mexického petrolejového asfaltu. 6. Poplach na burze — práve — autoznačky juž. Afriky a Nemecka — liace — je v noci. 7. Značika ústnej vody — pyskatá liečivá bylina — váhová jednotka pre zlato a drahokamy nórska drobná minca — diabol. 8. Peňažná jednotka v Amerike — prfsiovka — nie prudkí — kukla. 9. Triesky — vodievali — nastane — znášam bolesť. 10. Po latinsky rodení — nestojí — mláka — dopravný prostriedok — cenná pôda. 11. Polievkové korenie — zohne — povrchová baňa — odchod vlaku — stred slova pekný. 12. Druh živičného cementu — tvar slovesa ľnúť — zrúbe — zvyšky — 13. Starogrécky matematik a technik — meno sovietskeho hudobného skladateľa Chačaturjana — dievčenské meno — jemne klopli. 14. Rozum — iný názov vietnamského územia Trung-bo — staroveká stredotalianska krajina — predpona, ktorá znamená štvor- štyri — rímskych 9. 15. Lebečná — trestal — maškarné plesy. 16. štvrtá časť tajničky, posledná. Pomôcky: D. Kaan J. — 5. ebano — 12. askol. Emil Čemý Naša tajnička z minulej krížovky znie: tdeologickému boju a práci medzi masami sa vyhnúť nemožno. Knižné odmeny dostanú: 1. Jozef Zvodz, Giraltovce, č. d. 39, 2. Ž

án Kúsek, Holubice lc, pošta Slavkov pri rne, 3. Božena Havrilová, Turňa nad Bodvou, 4. Karol Surový, Rimavská Baňa, 5. Giwla Stememar.nová, Muráň, C

1 lo veka opantá hrdosf, objíme * oprávnená pýcha, keď sa pozrie do novej veľkej a malej kováčne 1 v dubnickom Závode K. J. Vorošilova. \ Pohľad do veľkých hál a na 2600tonový lis, to je pohľad akoby na no1 vý rys, na nové obdobie veľkolepej I industrializácie Slovenska. Dubničania to aj tak nazývajú a J veru priliehavejší epiteton ani nájsť 1 nemohli. Celý tento veľký komplex s takými strojovými zariadeniami pre \ slovenské strojárstvo, aké sme po celé doterajšie obdobie industrializácie Slovenska ešte nepostavili a ktorý je vlastne akosi niekoľkými novými fab] rikami v starej fabrike — volajú 1 slovenskými Kunčicami. Aj také pomenovanie vidi sa celkom oprávnené. Nie vari preto, že by 1 sa tu vyrábalo, alebo že sa tu bude vy1 rábať železo a oceľ v takom množstve 1 ako v Kunčiciach. Nie preto, že by ' to bola taká gigantická rozloha, akú majú Kunčice, a nie ani preto, že by tu nové výrobne zamestnávali 1 toľké í tisícky usilovných rúk. Nie. Ale jed1 noducho preto, že svojím charakterom ! to má s Kunčicami veľa spoločného 1 a že na Slovensku staviame také niečo prvý raz. Či chceš, či nie, musíš sa opýtať, ako toto všetko vieme dokázať, kde na to všetko berieme silu i odvahu, a — kde na to berieme i ľudí. Lebo na také veci treba múdrych ľudí. Oddávna Československo platilo za priemyselne vyspelý štát. Ale nie oddávna, len niekoľko, pár rokov, čo sme začali socialistickú výstavbu, platíme vo svete za priemyselnú veľmoc, [ za technicky vyspelých ľudí. Lebo za 1 málo rokov predbehli sme od nás 1 vyspelejšie štáty, lebo rok sa u nás J rovná temer desaťročiu, desaťročie pol1 storočiu, alebo i celému veku. Ak sa u nás v posledných desiatich rokoch rozvíjalo strojárstvo spomedzi | všetkých odvetví najrýchlejším tem, pom, najmä na Slovensku, smernice 1XI. sjazdu strany hovoria o ďalšom | zvyšovaní jeho výroby. Pôjde o úlohu 1 strojárstvo špecializovať a » zamerať [predovšetkým na výrobu zariadení pre i chemický priemysel, energetiku, na ] hutnícke zariadenia, výrobu elektricI kých a dieselových lokomotív, obráj bacích strojov atď. Niektoré z takýchto výrobkov chys1 tajú sa vyrábať aj v Dubnici. A to j sa bez kováčskych zariadení neobíde. *** V kováčni pri veľkom 2600-tonoI vom lise, prvom svojho druhu na Slovensku, stretáme mladého majJ stra Lojza Tomana. Spolu s techno1 lógom inžinierom Pavlovičom nám j hneď začali vysvetľovať celý technologický postup kovania ingotu, jeho (zahrievanie pred a po kovaní a všetko, čo s tým súvisí. Chlapi pri lise, celkove sedemčlen- v Dubnici, ale poslal im aj odborná skupina, sa akurát mordujú s nie- níka. koľko tisíc kilov ťažkým ingotom. Ale Voľba padla na starého, skúseného práve keď už hlavný žeriavnik Jozef Jozefa Brothánka, dnes už dôchodcu. Rabčan a pomocný Peter Marko po- — Ale áno, prišiel som rád. sunujú materiál smerom k uhlovému Z jeho slov priam cítiš starého, kovadlu, ingot s treskotom padá dole. skúseného odborníka, veterána kovaPredný kováč Jano Kubica si i po- nia najmä zalomených hriadeľov, pohreší, druhý, Truhlík, uskakuje i s po- vedzme, pre zaoceánske lode. Hovorí mecníkmi Bartákom a Gašparíkom. z neho Veľká láska k práci. Poznám Chlapi skúšajú, namáhajú sa, sem- mnoho podobných ľudí, ktorí sa vo tam sa i napaprčia, ale predsa len svojom živote nadreli viac ako dosť. kľud a rozvahu nestrácajú. Poznám dôchodcov baníkov, hutníkov, Dlho sa pozeráme na prácu lisu a zlievačov, ktorí keď odišli do penzie, ľudí okolo neho a vybavujeme si vedeI

i vydržať sedieť doma tak dvapredstavu, čo dá ľudskej námahy, tr

i týždne. Ale potom doma nijako akú kopu roboty, kým sa oceľ v oce- neobstáli a robilo im dobre až to, ak liarni odleje a kým potom ingot pre- s

a mohli čo len obtrieť okolo šachty, jde cez všetky zložité technologické vchodu do bane, alebo zacítiť páľavu procesy, až sa nakoniec z výkovku vy- P

ec

e- e

i P°

euť huko

t kováčskeho lisu. robí to, na čo je yrčený. A s

ú šťastní, ak ich čo len niekedy x, 4* ' , , , ,, zavolajú pomôcť, poradiť. Sí mT

t

e- VydyC

h°í' k

ef- - Vie teľ prive som vtedy vysedáz„ , tovadla zf,

na

vy oünasa

l; val povyše závodu. Z nudy som rátal, uz vykovany ingot Všimli sme si Vypočítaval som, že som robil presne vsak, ze sa v priebehu kovania nie- š

t^

saťdva roko

v, štyr

i mesiace a kolko ráz úzkostlivo díval na mlá- j

e£

enásť dn

í. Za te

n ^ odrobi

l denca ktorý s pyrometrom, co vyzerá ^

todesaťtisíc hodín a zarobil bezm

ái

a ani dáky cudný filmovací aparát, me- ,

ý mjlión korú

n teplotu ingotu. Brothánek, to je hotová kronika de— Ak by klesla teplota pod tak- jj

n vývinu kovania v našej republike, zvanú kovaciu, musíme dávať ingot o

tj jednoduchej kováčskej nákovy až znova do ohrievacej pece ľuje súdruh Toman. vysvet- po dnešné vysokovýkonné mechanické hydraulické lisy. Nuž hľa, máme A výkovok je už hotový? — u nás v našich slovenských závodoch zvedavo sa pýtame. odkiaľ brať rozum a skúsenosti na — Kdeže hotový! Po kovaní, podľa také práce, aké sa u nás na Sloventoho, aký je to materiál, putuje ešte sku doteraz ešte nerobili, do iných, takzvaných žíhacích pecí, — Takú modernú kováčňu som ešte aby mal rovnomernú štruktúru a aby nevidel, — hovorí súdruh Brothánek. potom rovnomerne chladol. — Som naozaj rád, že sa môžem ešte Majster Toman sa potom rozhovoril na starosť podeliť so svojimi skúseo tom, ako im pri zaučovaní ľudí nosťami a prispieť k rýchlejšej invýdatne pomohli v českých závodoch, dustrializácii Slovenska. - ____________ ______ Jeho pomoc je HHMRT í 1HHHHH HIHI t

u veľmi potrebná HHIkSPÍ 1 I IMMHM EUSl^l a vítaná. Teraz špekuluje na akejsi polomechanickej ruke, ktorá by umožnila skrátiť pracovný cyklus kovania ingotu. Ale o tom vraj až inokedy, načo dopredu hovoriť. Go ak sa to nepodarí! Ale všetci mu v kováčni držia palce, dôverujú, že sa zlepšovák podarí. Prvá takáto kováčňa na Slovensku už teda kuje oceľový materiál, aby Rok i dva boli ľudia zaučení v Le- sme z neho mohli vyrobiť nové zloninových závodoch v Plzni, v Kladne, žité stroje, aby sme nimi obohatili vo Vítkovických železiarňach. Ba náš priemysel • a aby sme nimi poplzenský závod na žiadosť Dubničanov mohli budovať lepší život v ostatnielenže už pri zaučovaní zostavil ce- ných krajinách, kam naše výrobky lú čatu, čo už dnes pracuje pri lise vyvezieme. A. ŠEMORADlK Pyrometrom odmeriavajú kovaciu teplotu ingotu BESEDNICA

. Udalosť nie každodenná S ľuďmi, ako všetkými živými tvor\mi, je už raz tak. Jedni, najmä starší 1odchádzajú

, zomierajú, noví sa rodia. jA ľudia sa od ostatného tvorstva líšia, I ako vieme, predovšetkým tým, že roz\mýšľajú, tvoria materiálne i duchovné 1 hodnoty a tí novší budujú stavbu 1poznania

, vedomostí i celej spoločnosti ,na výdobytkoch otcov. V každodennom zhone roboty, v ruš\nom vrení dni si človek často neuvedomuje, ako veľmi sa pretvára nielen | všetko okolo nás, ale aj v našom < človeku samotnom. Svedčí o tom i tá naoko neveľká udalost, o ktorej vám tu chcem povedat. V nováckych uhoľných baniach \v minulých dňoch nešťastnou náhodou zahynul baník. Pochádzal z Voderád | v Trnavskom okrese. A ako to už 1 u nás ľudí býva, každý má svojho rád j čím bližšie k domovu, hoci aj po ' smrti. Previezli teda aj zosnulého baníka do dediny k žene a detom. \ Udalost, pravda, smutná. Ale baníci, to sú vám zvláštni ľudia. To človek | pochopí len vtedy, ked pozná prácu v bani, hlboko pod zemou, kde sú1 dr znosí kolektívu je pevnejšia už aj 1 preto, že sú si navzájom zodpovední 1 za bezpečnosť pri práci a načo • tajiť, i za životy. Banícky kolektív akosi viac ako iné cíti stratu druha a ked ho \ stratí, vie si ho uctit akosi precíte1 nejšie od ostatných ľudí. Tak sa stalo aj teraz. Baníci z No[ vak poslali do bydliska svojho zomrelého druha na pohreb delegáciu. Ale | nie trojčlennú, ako to zvyknú inde. Prišla celá veľká banícka kapela a 1 s nimi ešte vyše dvadsať chlapov v baníckych rovnošatách. Už títo samotní tvorili početný sprievod za rakvou zomrelého. Sli za smútočného pochodu dedinou ' na cintorín, odprevádzali spolu s ro\dinou a známymi druha na poslednej ' ceste. Ked však prišli na cintorín, boli veľmi sklamaní. Nebohého, dobrého baníka a pracovníka priniesli na miesto, čo veru nijako nesvedčilo o tom, že by si ho boli v dedine po smrti zvlášť uctili. Chceli ho pochovať na kraji cintorína, popod samý plot. Baníci sa na seba popozerali, hnevom im zaplanuli oči a práve vtedy, ked duchovný začínal pohrebný obrad a ešte nedoriekol prvé: Cirkum dederumtme

... sa baníci ozvali: — Počkajte, pán farár. Tu nášho kamaráta a druha nepochováme. On bol baník. A baník patrí u nás medzi prvých ľudí. Sem, popod plot sa zvyknú pochovávať obesenci ... A nečakali na nijaké inštrukcie. Povyzliekali sviatočné kabáty baníckych rovnošiat, od hrobára vzali rýle a lopaty. Vyhliadli pekné miesto v strede cintorína a svojmu druhoví vykopali nový hrob. Nedbali ani na dážd, čo sa cícerkom spustiľa nehľadeli naň ani účastníci pohrebu. Vytrvali. Ba za ten čas, čo baníci vykopali jamu, prišli aj z okolitých dedín mnohí ľudia. Baníci s láskou k spolubojovníkovi v práci, ale i s hnevom v očiach ho preniesli na miesto v cintoríne, dôstojné baníka. Pohreb sa tak oddialil o tri hodiny, a ženičky po cintoríne si tíško šepkali, že to miesto v cintoríne, na ktorom kopú ten hrob pre baníka, má už zakúpené ktorýsi dobrý gazda z dediny, lebo vraj tam je pľac drahý. Môžete si povedat: no dobre, a čo dalej? Mŕtvemu jedno, kde ho uložia. Mŕtvemu naozaj áno. Ale tu zostávajú živí. Po baníkovi žena a deti, i ostatní občania. A tí vidia, že v živote vždy nie je tak, ako by sme chceli a ako by bolo aj správne. Vidíte! Ešte aj v cintoríne panujú rozdiely. Bohatší si môžu kúpiť svoju „malú čiastku zeme" - ako spievajú katolíci - na lepšom fľaku. Ale baníka pochovajú pod plot možno len preto, že žena mu chudera užialená ani nevie rozmýšľať. .4 ľudia, i tí, čo majú cintorín v správe, to dopustia. Namojdušu, ked mi to účastník tohto pohrebu, baník Smrček z Novák, líčil, hrdá som bola na tento čin nováckych baníkov, ktorí chránili česť svojho druha — haviara aj pri takej chvíli, ako je pohrebný akt. Dostali sa už naši ľudia z vekovitej ubitosti, z nedôstojného poklonkovania, vedia oceniť, aké je poradie zásluh v našej spoločnosti. V každom meste, ba skoro v každej našej dedine sú záhrady, ohradené múrmi, kam padajú, ako vraví stará pieseň — najdrahšie semená, kde vládne ticho mŕtvych. Prax je taká, že ešte za života si môžete kúpiť svoju „malú čiastku zeme". Na jednom mieste v cintoríne je „čiastka" drahá, na druhom, popri plote, lacnejšia. Slovom nedôstojný obchod. Pre koho? (MS) Panelové mestečko skladov v Bratislave na Vajnors'tej ceste sa rozrastá. Takto už mnoho miestností sa uvolnilo v meste. Na obrázku: montáž 19? haly (Foto: inž. R. Imrich) PRAVDA 7 * 17. auaiuua